34100

        • Vzdelávací štandard

        • Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

           

           

          Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami

          ZEMEPIS pre 2. stupeň základnej školy

           

           

          Vypracovala: RNDr. Mária NOGOVÁ

           

          Posúdili členovia Ústrednej predmetovej komisie geografie pri ŠPÚ

           

          Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 30. januára 2002 pod číslom 113/2002-41 s platnosťou od 1. septembra 2002.

           

          Obsah

           

          Úvod

          Zem a zobrazovanie Zeme

          Príroda Zeme

          Obyvateľstvo a činnosť obyvateľstva na Zemi

          Geografia Afriky

          Geografia Európy

          Geografia Ázie

          Geografia Ameriky

          Geografia Austrálie, Oceánie, Antarktídy

          Geografia oceánov

          Geografia Slovenskej republiky

          Krajina a životné prostredie

           

          Odporúčania na využívanie štandardov

           

          Úvod

          Vzdelávací štandard zo zemepisu je pedagogický dokument, ktorý reguluje výchovno-vzdelávací proces na výstupe a zároveň konkretizuje a operacionalizuje vzdelávacie ciele učebných osnov na úrovni, ktorá je požadovaná pre základné zemepisné vzdelanie.

          Štandard je koncipovaný ako stupňový, čo znamená, že požiadavky sú v ňom formulované pre celý stupeň a nie pre jednotlivé ročníky. Štandard vymedzuje základné učivo, o ktorom predpokladáme, že ho zvládnu všetci žiaci aj keď nie na rovnakej úrovni. Základné učivo je v štandarde členené podľa tematických celkov. Každý tematický celok obsahuje obsahovú časť - rámcové prezentovanie základného učiva z daného tematického celku, z ktorého sú generované požiadavky na vedomosti a zručnosti žiaka, ktoré po absolvovaní daného tematického celku má žiak ovládať. Aby bolo jednoznačné, v akej šírke a hĺbke majú žiaci jednotlivé požiadavky ovládať, sú za požiadavkami zaradené exemplifikačné úlohy.

          Pri stanovovaní základného geografického obsahu boli brané do úvahy ciele geografického vzdelávania ako aj ciele učebného predmetu, s ohľadom na ciele spoločnosti a ciele žiakov.

          Z uvedeného vyplýva, že štruktúra vzdelávacieho štandardu je nasledovná:

          a) Obsahová časť vzdelávacieho štandardu

          b) Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          c) Exemplifikačné úlohy

           

          a) Obsahová časť vzdelávacieho štandardu

          V obsahovej časti sú vyjadrené základné pojmy, fakty a vzťahy v rámcovej podobe z nasledujúcich tematických celkov a tém:

          Zem a zobrazovanie Zeme

          Planéta Zem Pohyby Zeme Mesiac Zobrazovanie Zeme

          Príroda Zeme

          Krajina

          Horninový obal

          Ovzdušie

          Vodstvo

          Pôdy

          Typy krajín

          Obyvateľstvo a jeho činnosť

          Charakteristika obyvateľstva Činnosť obyvateľstva Sídla

          Geografia Európy, Ameriky, Ázie, Austrálie sa skladajú z tém: Poloha

          Horizontálna členitosť Povrch Ovzdušie Vodstvo Typy krajín Obyvateľstvo Hospodárstvo Oblasti svetadiela

          Geografia oceánov

          Rozloženie svetového oceánu na Zemi Časti oceánu a dno oceánu Pohyby morskej vody Hospodárske využitie oceánov

          Geografia Slovenska

          Poloha

          Slovensko v Európe

          Geologická stavba

          Reliéf

          Podnebie a počasie

          Vodstvo

          Pôdy

          Rastlinstvo a živočíšstvo

          Obyvateľstvo a sídla

          Územné a správne členenie Slovenska

          Hospodárstvo

          Krajina a životné prostredie

          Krajina

          Činnosť človeka v krajine Globálne ekologické problémy Ochrana životného prostredia Životné prostredie v miestnej krajine

          b) Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov sú sformulované ako operacionalizované ciele, ktoré konkrétne vyjadrujú, na akej úrovni má žiak poznatky ovládať.

          Formulácia operacionalizovaných cieľov vychádza z upravenej Bloomovej taxonómie a je spracovaná do troch úrovní:

          1.     zapamätanie a porozumenie,

          2.     špecifický transfer,

          3.     nešpecifický transfer.

          Vzdelávací štandard zo zemepisu má svoje špecifiká, ktoré vyplývajú z organizácie zemepisného vzdelávania v základnej škole.

          Tým, že sa snaží rešpektovať individuálny vývoj žiakov, tak tie požiadavky, ktoré sú žiaci schopní zvládnuť v rôznom veku, sú vyjadrené ako absolventské požiadavky na vedomosti a zručnosti a označené sú symbolom Í. Znamená to, že hoci takto označené požiadavky sa vyskytnú v tematickom celku v určitom ročníku, ich dokonalé zvládnutie nie je nutné už v danom ročníku. Napríklad určovanie vzdialenosti dvoch miest podľa mierky mapy je dôležitou požiadavkou, potrebnou pre praktický život. Obsahovo patrí do tematického celku Zem a zobrazovanie Zeme na mapách, ktoré je v učebných osnovách zaradené v 5. ročníku. Dokonalé zvládnutie tejto požiadavky je možné až po neustálom precvičovaní vo vyšších ročníkoch. Používaný symbol v štandarde znamená, že takto označené požiadavky je potrebné brať do úvahy najmä pri meraní úrovne geografického vzdelávania.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti, ktoré je možné aplikovať v miestnej krajine sú označené symbolom *.

          Zemepis je učebný predmet, v ktorom je hlavným vyjadrovacím prostriedkom mapa, a preto požiadavky na vedomosti a zručnosti pre prácu s mapou sú zvlášť vyznačené a sú rôzne formulované:

          a)    požiadavky na prácu s nástennou mapou alebo atlasom, pri ktorej má žiak preukázať vedomosti o priestorovom rozmiestnení geografických javov.

          b)    požiadavky na prácu s obrysovou mapou, pri ktorých má žiak preukázať vedomosti a zručnosti pamäťového charakteru spolu s priestorovou predstavivosťou. Tieto pojmy sú podčiarknuté v stĺpci obsah.

          c) Exemplifikačné úlohy uvedené pri každej požiadavke spresňujú hĺbku a šírku formulovanej požiadavky.

          Úlohy sú formulované tak, aby pomohli žiakom dosiahnuť požadované ciele a sú zamerané na konkretizovanie vedomostí a zručností, ale aj na usmernenie schopností využiť poznatky v mimoškolskom prostredí, schopnosť použiť ich v praktických situáciách. Sú to väčšinou schopnosti spojené s obsahom vzdelávania. Napríklad:

          a)    úlohy na reprodukciu získaných poznatkov

          príklad: vymenuj časti svetového oceánu a lokalizuj ich na mape

          b)    úlohy na porozumenie a vysvetlenie javov a vzťahov medzi geografickými javmi

          príklad: vysvetli súvislosť medzi reliéfom a budovaním dopravných trás cestnej resp. železničnej dopravy

          c)    úlohy na prácu s mapou fyzickogeografickou, politickou, tematickými mapami, s cieľom sledovať u žiakov schopnosť ich orientácie na mape, vyjadrenie priestorového rozmiestnenia faktov, javov, schopnosť ich analýzy a syntézy

          príklad: na základe tematických máp prírodných pomerov a máp obyvateľstva vytvor na modelovom regióne komplexnú geografickú charakteristiku

          d)    úlohy na prácu s obrysovou mapou, v ktorých cieľom je hodnotiť ich schopnosť pamäte spolu s priestorovou predstavivosťou

          príklad: zakresli do obrysovej mapy vyznačené povrchové celky

          e)    úlohy na tvorbu mentálnych máp, s cieľom zistiť schopnosť predstavivosti a priestorového videnia

          príklad: nakresli mentálnu mapu sveta a označ svetadiely

          f)     experimentálne úlohy, pozorovanie v teréne, modelovanie - s cieľom zistiť schopnosť analýzy, riešenia problému:

          príklad : pozoruj 7 dní v týždni počasie a zapíš do tabuľky charakteristiky: teplota, zrážky, oblačnosť, vietor

          g)    úlohy na slovné vyjadrovanie - s cieľom zistiť úroveň geografického vyjadrovania

          príklad: porozprávaj príbeh dobývania Južného pólu Roaldom Amundsenom a Roberom Scottom

          h)   úlohy na zakresľovanie faktov, javov s cieľom hodnotiť ich tvorivosť

          príklad: nakresli obrázok krajiny v okolí Tvojej školy: modrou farbou zakresli prvky vodstva, hnedou pôdu, sivou ovzdušie, zelenou prvky rastlinstva a živočíšstva, červenou aktivity človeka

          i)    úlohy na hodnotenie, podanie návrhu na zmenu

          príklad: zhodnoť stav životného prostredia v Tvojom sídle a uveď jeden príklad na zlepšenie stavu

          j)    úlohy na používanie jednoduchých matematických operácií

          príklad: vypočítaj vzdialenosť medzi dvoma miestami podľa mierky mapy

          k)   úlohy na získanie informácií zo zdrojov

          príklad: podľa tabuliek zostav poradie 5 najdlhších riek Európy

          l)    úlohy na interpretáciu diagramov

          príklad: podľa diagramu, znázorňujúceho zloženie ovzdušia, porovnaj množstvo kyslíka, dusíka a ostatných plynov v ovzduší

          Exemplifikačné úlohy nie sú formulované priamo ako úlohy do testu, ale je možné prostredníctvom nich dosiahnuť požadovanú úroveň vzdelania a využiť ich pri hodnotení ústnej, resp. písomnej odpovede žiakov.

          Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami zo zemepisu koncepčne ďalej rozpracováva vzdelávací štandard zo zemepisu pre 2. stupeň ZŠ schválený Ministerstvom školstva Slovenskej republiky zo dňa 9. apríla rozhodnutím pod číslom 546/99 - 4.

           

          ZEM A ZOBRAZOVANIE ZEME

          Obsah

          1. Planéta Zem, model Zeme

          Vesmír, galaxie, objekty slnečnej sústavy, tvar Zeme, model Zeme, postavenie Zeme v slnečnej sústave a vo vesmíre.

          2. Pohyby Zeme

          Rotácia Zeme okolo osi, znázornenie zemskej osi, severného pólu, južného pólu, dôsledky otáčania Zeme okolo osi (striedanie dňa a noci), doba otočenia Zeme okolo osi. Obeh Zeme okolo Slnka, dôsledky obehu Zeme okolo Slnka (striedanie ročných období), doba obehu Zeme okolo Slnka.

          3. Mesiac

          Poloha Zeme a Mesiaca v slnečnej sústave, fázy Mesiaca.

          4. Zobrazovanie Zeme

          Glóbus a mapa, zobrazovanie Zeme na glóbus a mapu, povrch Zeme-oceány, kontinenty, svetadiely, hlavné rovnobežky a poludníky (rovník, nultý poludník obratníky, polárne kružnice), zemské pologule, zemepisné súradnice, (zemepisná šírka, zemepisná dĺžka), určovanie polohy miesta na Zemi zemepisnými súradnicami. Obsah mapy, mierka mapy, Í určovanie približnej vzdialenosti medzi miestami na Zemi podľa mierky mapy.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          1. Planéta Zem

          1.1.   Opísať tvar Zeme

          -   Podľa glóbusu opíš tvar Zeme.

          -   Porozprávaj o rôznych predstavách v minulosti o tvare Zeme a opíš glóbus ako model Zeme.

          1.2.   Vymenovať objekty slnečnej sústavy

          -   Vymenuj objekty slnečnej sústavy. Vymenuj objekty, ktoré nepatria do slnečnej sústavy.

          -   Do nakreslenej schémy slnečnej sústavy dokresli ďalšie objekty, ktoré nie sú jej súčasťou napr. kométy, meteory ale sú súčasťou vesmíru.

          10

          1.3.   Opísať polohu Zeme medzi ostatnými planétami slnečnej sústavy na nákrese

          -   Na schéme planetárnej sústavy označ polohu Zeme a ostatných planét slnečnej sústavy.

          -   Nakresli schému slnečnej sústavy.

          -   Opíš polohu Zeme medzi planétami a urči jej poradie od Slnka.

          1.4.   Porovnať objekty slnečnej sústavy podľa vyžarovania svetla a tepla

          -   Uveď rozdiely medzi hviezdou a planétami z hľadiska vyžarovania tepla a svetla.

          2. Pohyby Zeme

          2.1.   Vymenovať pohyby Zeme

          -   Vymenuj dva druhy pohybov Zeme.

          2.2.   Predviesť otáčanie Zeme okolo osi v správnom smere pomocou glóbusu

          -   Pomocou glóbusu predveď otáčanie Zeme okolo osi, smer otáčania, dobu otočenia.

          -   Nakresli Zem a vyznač smer otáčania Zeme.

          2.3.   Vysvetliť pojmy zemská os, severný pól, južný pól, naznačiť smer zemskej osi na glóbuse

          -   Na glóbuse urči severný pól, južný pól a na základe toho charakterizuj zemskú os.

          -   Schematicky zakresli zemeguľu, vyznač na nej severný pól, južný pól a zemskú os.

          2.4.   Vysvetliť príčiny striedania dňa a noci

          -   Vysvetli, prečo sa striedajú deň a noc, ako to súvisí s otáčaním Zeme okolo osi, predveď otáčanie Zeme a striedanie dňa a noci v určitom bode na glóbuse.

          2.5.   Poznať dobu otočenia Zeme okolo osi

          -   Uveď za akú dobu sa otočí Zem okolo vlastnej osi ako sa nazýva doba otočenia Zeme okolo osi.

          2.6.   Opísať obeh Zeme okolo Slnka pomocou glóbusu a podľa nákresu

          -   Predveď s glóbusom obeh Zeme okolo Slnka so zachovaním rovnakého sklonu zemskej osi.

          2.7.   Podľa nákresu štyroch základných polôh obehu Zeme okolo Slnka určiť, ktoré ročné obdobia sa v jednotlivých polohách Zeme u nás začínajú

          -   Nakresli polohu Zeme voči Slnku a vysvetli, prečo sa striedajú ročné obdobia, uveď v akej polohe je Zem voči Slnku v období jari, leta, jesene, zimy na severnej pologuli.

          -   V nákrese, ktorý predstavuje polohu Zeme voči Slnku, zmeň niektoré zakreslenia tak, aby obrázok vyjadroval, že sa ročné obdobia nestriedajú. Aké by boli dôsledky takéhoto stavu?

          3.   Mesiac

          3.1.   Určiť vzťah medzi Zemou, Mesiacom a Slnkom, vysvetliť ako spolu súvisia

          -   Nakresli do schémy slnečnej sústavy polohu Mesiaca , dráhu jeho obehu okolo Zeme, uveď dobu obehu Mesiaca okolo Zeme.

          3.2.   Vymenovať fázy Mesiaca

          -   Vymenuj fázy Mesiaca a zakresli ich.

          -   Pozoruj Mesiac na oblohe v ľubovoľný deň a urči fázu Mesiaca.

          4.   Zobrazovanie Zeme

          4.1.   Porovnať zobrazenie Zeme na glóbuse a na mape

          -   Opíš pomocou glóbusu a mapy zobrazenie Zeme na guľovú plochu a na rovinnú plochu. Uveď aký je medzi tým rozdiel.

          -   Urob pokus: na pomaranč nakresli mapu a po ošúpaní pomaranča rozprestri kôru na papier. Ako sa zmenil tvar mapy? Môžeš použiť aj gumenú loptičku a rozrezať ju. Zovšeobecni tento poznatok.

          4.2.   Porovnať povrch Zeme v jednotlivých častiach, vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely, kontinenty

          -   Uveď rozdiel medzi svetadielom a kontinentom.

          -   Na nástennej mape alebo na mapách v atlase lokalizuj jednotlivé oceány, kontinenty, svetadiely, pomenuj ich aj na obrysovej mape.

          -   Urči na mape oblasti s nížinami a oblasti s vysočinami na súši, oblasti hlbokomorských priekop a oblasti šelfov v oceánoch.

          4.3.   *Určiť svetové strany na mape a v teréne

          -   Ukáž na nástennej alebo príručnej mape svetové strany.

          -   Uveď rôzne možnosti určenia svetových strán v prírode. Ktorý spôsob by si si vybral pri orientácii v lese?

          -   Zakresľuj na nákrese cestu podľa určenia svetových strán, napríklad 2 cm na východ od pevného bodu, 3cm na východ, 1 cm na juhovýchod a pod.

          4.4.   Zdôvodniť vytvorenie zemepisnej siete a opísať ju

          -   Uveď všetky možnosti, ako by si oznámil, že si sa stratil na mori? Ktorý spôsob je najzrozumiteľnejší a jednoznačný pre všetkých?

          -   Na základe predchádzajúcej úlohy vysvetli spôsob vytvorenia zemepisnej siete.

          -   Vysvetli pojmy rovník, hlavný poludník a ukáž ich na mape a na glóbuse.

          -   Podľa nákresu pomenuj časti Zeme: severná pologuľa, južná pologuľa, západná pologuľa, východná pologuľa

          -   Podľa glóbusu opíš priebeh rovnobežiek, poludníkov, priebeh rovníka, polárnych kružníc, obratníkov, nultého poludníka, opíš celú zemepisnú sieť

          -   Pokús sa v triede alebo na školskom dvore vytýčiť miestny poludník.

          4.5.   Ukázať na mape a glóbuse znázornenie rovnobežiek a poludníkov.

          -   Do obrázka, ktorý predstavuje zemeguľu, dokresli zemskú os a vyznač niekoľko poludníkov a rovnobežiek. Farebne vyznač nultý poludník, rovník.

          -   Porovnaj poludníky a rovnobežky podľa počtu, dĺžky a smeru.

          -   Na nákrese urči polohu ľubovoľných bodov. Polohu určuj podľa pologúľ, napr. bod je na rovnobežke na severnej pologuli a pod.

          4.6.   Určiť rovnobežky a poludníky podľa pologúľ

          -   Zakresli do kruhu, ktorý predstavuje zemeguľu s pologuľami, body podľa určenia, napríklad bod, ktorý leží na severnej pologuli a západnej pologuli, (napr. bod A leží na severnej a východnej pologuli a pod.)

          -   Zakresli rovnobežky a poludníky na severnej, južnej, západnej a východnej pologuli.

          -   Zakresli do zemepisnej siete bod podľa určenia napríklad: na 10. rovnobežke severnej pologule a 40. Poludníku východnej pologule.

          4.7.   ÍOznačovať rovnobežky a poludníky zemepisnými stupňami

          -   Zakresli do kruhu, ktorý predstavuje zemeguľu, rovnobežku alebo poludník, podľa rôznych zadaní, napríklad: 30. Rovnobežka severnej zemepisnej šírky, 20. poludník západnej zemepisnej dĺžky a pod.

          4.8.   ÍUrčiť polohu ľubovoľného miesta na mape zemepisnými súradnicami

          -   Vysvetli pojmy zemepisná šírka a zemepisná dĺžka.

          -   Z jednoduchých nákresov zemepisnej siete alebo z mapy urči polohu bodov zemepisnými súradnicami.

          -   Zakresli do nákresu zemepisnej siete body podľa určenia, napríklad: zakresli bod A tak, aby ležal na 10° severnej zemepisnej šírky a 140° východnej zemepisnej dĺžky.

          -   Obmieňaj nákresy zemepisnej siete: napr. celá zemepisná sieť, výrez zemepisnej siete (napr. len časť severnej pologule) a pod.

          -   Urči kontinent alebo oceán, ktorým prechádza: 50° západnej zemepisnej dĺžky a 20° južnej zemepisnej šírky a podobné úlohy.

          13

          4.9.   Čítať základné údaje z mapy

          -   Opíš čo zobrazuje mapa podľa jej legendy v rôznych mierkach s rôznym obsahom.

          -   Charakterizuj polohopis a výškopis oblasti na mape. Identifikuj na mape pohoria, nížiny, rieky, vodné plochy, sídla, cesty. Použi na to rôzne druhy máp, leteckých snímok, satelitných snímok.

          -   Nakresli zjednodušenú mapu vymyslenej oblasti (napríklad ostrova) s názvom, legendou, mierkou mapy.

          -   Vytvor náčrt mapy podľa rozprávania so zakreslením polohy údajov, mierky, symbolov.

          -   Čítaj údaje z mapy tak, že odpovedáš na otázky typu: je miesto A severnejšie ako miesto B a pod?

          4.10.   Vysvetliť mierku mapy

          -   Vysvetli pojem „mierka mapy“

          -   Na rôznych mapách urči podľa mierky mapy, koľkokrát je skutočná vzdialenosť zmenšená do mapy.

          -   Identifikuj podrobnosť zakreslených údajov na mapách rôznych mierok.

          4.11.   ÍVypočítať vzdialenosti medzi bodmi na mape pomocou mierky mapy

          -   Podľa mierky mapy vypočítaj vzdialenosť ľubovoľných dvoch miest na mape (v kilometroch).

          -   Podľa mierky mapy vypočítaj za akú dlhú dobu prejdeš autom vzdialenosť medzi dvoma miestami, ak auto ide rýchlosťou 100 km za hodinu.

          -   Pospájaj ľubovoľných 10 miest na mape tak, aby si vytvoril najkratšiu trasu a pritom sa dostal do každého miesta.

          PRÍRODA ZEME

          Obsah

          1. Krajina

          Prírodná krajina, zložky prírodnej krajiny (ovzdušie, horniny, vodstvo, rastlinstvo, živočíšstvo, pôda). Vzťahy medzi zložkami krajiny.

          2. Horninový obal

          Stavba Zeme, zemská kôra, časti zemskej kôry. Pohyby zemských krýh, vznik zemetrasenia, vznik sopečnej činnosti, vznik pohoria ako proces pôsobenia vnútorných síl v zemskom telese pri pohyboch zemských krýh. Vonkajšie procesy ovplyvňujúce tvárnosť zemského povrchu. Oblasti vysokých pohorí, oblasti aktívneho zemetrasenia a sopečnej činnosti na Zemi.

          3. Ovzdušie

          Zloženie ovzdušia, kyslík, význam kyslíka pre živé organizmy. Podnebie, základné podnebné pásma (teplé, mierne teplé, chladné), rozloženie podnebných pásiem na Zemi a príčina ich vzniku. Podnebné činitele (zemepisná šírka, nadmorská výška, morské prúdy, vzdialenosť od oceánu, pravidelné vetry) a ich vplyv na podnebie. Počasie, charakteristiky počasia (teplota, zrážky, oblačnosť, vietor), pozorovanie počasia v miestnej krajine. Zmena teploty a množstva zrážok so stúpajúcou nadmorskou výškou. prúdenie vzduchu, (pasáty, západné vetry, východné vetry), vznik vetrov a ich vplyv na podnebie.

          4. Vodstvo

          Obeh vody v prírode. Oceány, svetový oceán a jeho časti, moria, zálivy, prielivy, prieplavy. Rieka, riečna sieť, jej časti, vplyv činnosti rieky na tvar zemského povrchu. Povodie, rozvodie, úmorie, jazerá, snežná čiara, vznik horského ľadovca, vplyv činnosti horského ľadovca na tvar zemského povrchu, vznik pevninského ľadovca. Príklady riek, jazier, ľadovcov a ich poloha určená na mape.

          5. Pôdy

          Vznik pôdy, zloženie pôdy, spôdne druhy, pôdne typy, úrodnosť pôdy. Príklady pôdnych druhov a pôdnych typov.

          6. Typy prírodných krajín na Zemi

          Šírkové pásma a výškové stupne, dažďové lesy, savany, púšte, subtropické lesy a kroviny, stepi, lesy mierneho pásma, tundry a polárne pustatiny. Vznik pásiem pôsobením prírodných činiteľov, rozloženie typov krajín na Zemi, ich porovnanie podľa podnebia, rastlinstva, živočíšstva. Rastlinstvo a živočíšstvo vo vysokých pohoriach (výškové rastlinné stupne).

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti

          1. Krajina 1.1. Vysvetliť pojem krajina, vymenovať zložky krajiny a uviesť príklady vzťahov medzi zložkami - Zakresli zložky krajiny do systému, t. z. každú zložku vyznač krúžkom a prvky systému pospájaj.

          -   Vysvetli, čo znamenajú spojnice medzi zložkami a uveď jednoduché príklady (napr. ako súvisia prvky rastlinstva a vodstva).

          -   Na príkladoch z okolitej prírody uveď, ktoré časti patria do jednotlivých zložiek krajiny, napríklad: skala, jazero, oblak a pod. Opíš fyzikálne vlastnosti zložiek krajiny.

          1.2.   Vysvetliť pojmy prírodná krajina a umelá krajina

          -   Opíš aký je rozdiel medzi prírodnou a kultúrnou krajinou.

          -   Pri pohľade z okna triedy porozprávaj, ako by sa súčasná krajina musela zmeniť, aby bola prírodnou.

          1.3.   * Vymenovať zložky prírodnej krajiny v okolí školy a určiť vzťahy medzi nimi

          -   Nakresli obrázok okolia vašej školy farebne: modrá farba - vodstvo, žltá farba - horniny, zelená farba - rastlinstvo a živočíšstvo, hnedá farba -pôda, sivá farba - ovzdušie, červená farba - výtvory človeka.

          -   Opíš vzťahy medzi prvkami v okolí školy.

          2.   Horninový obal

          2.1.   Vymenovať časti zemského telesa

          -   Na modeli Zeme, s vnútornými vrstvami, pomenuj jednotlivé časti a uveď, ktorá časť je pre štúdium v geografii najdôležitejšia. Zdôvodni prečo. Opíš ako sa mení teplota od najvrchnejšej časti smerom do stredu.

          2.2.   Podľa náčrtu opísať zemskú kôru, jej členenie na časti kryhy, vysvetliť rozdiel medzi svetadielom a kontinentom

          -   Podľa náčrtu opíš zemskú kôru, z plastelíny vymodeluj zemské kryhy a znázorni ich pohyb. Na základe toho vysvetli rozdiel svetadielom a kontinentom.

          -   Pomocou mapy v atlase vysvetli súvislosť medzi zemskými kryhami a jednotlivými kontinentmi.

          2.3.   Opísať ako pri pohybe krýh nastáva vznik pohoria, zemetrasenie, sopečná činnosť

          -   Opíš podľa obrázkov alebo náčrtov pohyby zemskej kôry, pri ktorých vzniká pohorie. Opíš ako pri tejto činnosti môže dôjsť k zemetraseniu alebo sopečnej činnosti.

          2.4.   ÍUkázať na mape oblasti zemetrasenia, sopečnej činnosti a oblasti vysokých pohorí

          -   Na mape lokalizuj najvyššie pohoria (Himaláje, Alpy, Kordillery)

          -   Na nástennej mape alebo v atlase vyhľadaj oblasti zemetrasenia a sopečnej činnosti.

          -   Uveď príklady dvoch sopiek.

          -   Vysvetli príčinu existencie oblastí zemetrasenia a sopiek v uvedených lokalitách.

          2.5.   Opísať proces zvetrávania pôsobením vonkajších činiteľov

          -   Opíš podľa obrázka ako pôsobia na zvetrávanie hornín jednotlivé činitele a akým procesom vznikne pôda.

          2.6.   Porovnať pôsobenie vonkajších a vnútorných činiteľov na tvárnosť zemského povrchu

          -   Opíš spôsob vzniku pohoria vnútornými činiteľmi a následné pôsobenie vonkajších činiteľov na tvary zemského povrchu. Pokús sa uvedené procesy vymodelovať v triede alebo v prírode. Vysvetli rozdielnosť ich vplyvu na tvar zemského povrchu.

          3. Ovzdušie

          3.1.   Porovnať množstvo kyslíka medzi ostatnými plynmi v ovzduší

          -   Podľa diagramu znázorňujúceho zloženie ovzdušia porovnaj množstvo kyslíka, dusíka a ostatných plynov v ovzduší.

          3.2.   Vysvetliť význam kyslíka pre živé organizmy

          -   Opíš príklady nevyhnutnej prítomnosti kyslíka pre živé organizmy a vysvetli čo by sa stalo, keby kyslík chýbal v ovzduší.

          3.3.   Vysvetliť pojem podnebie, vysvetliť rozdiel medzi podnebím a počasím

          -   Porozmýšľaj nad dvoma vetami a na základe ich porovnania vysvetli rozdiel medzi podnebím a počasím: „Slovensko patrí do mierneho podnebného pásma, v ktorom sa striedajú štyri ročné obdobia“ „Dnes bolo na Slovensku premenlivé počasie, fúkal severozápadný vietor, teploty sa pohybovali okolo 10°C.“

          -   Opíš ako sa mení počasie v jednotlivých ročných obdobiach na Slovensku.

          -   Opíš ako sa mení teplota a množstvo zrážok od januára do decembra. V čom sa opakuje každý rok? Na základe toho vysvetli čo je podnebie. Opíš charakteristiky počasia v jednotlivých ročných obdobiach.

          3.4.   Porovnať jednotlivé časti Zeme podľa množstva slnečného žiarenia dopadajúceho na jednotlivé rovnobežky a podľa toho určiť podnebné pásma

          -   Vysvetli, čo je hlavnou príčinou toho, že sa striedajú podnebné pásma od rovníka na sever a od rovníka na juh.

          -   Do schémy zemegule zakresli podnebné pásma a vyfarbi ich rôznymi farbami.

          3.5.   Podnebné pásma ukázať na mape

          -   Urči podľa máp ohraničenie jednotlivých podnebných pásiem.

          -   Urči, v ktorých podnebných pásmach leží Afrika, v ktorých Amerika, v ktorých Ázia atď.

          3.6.   ÍVymenovať činitele ovplyvňujúce podnebie a vysvetliť, ako vplývajú na podnebie v jednotlivých oblastiach sveta

          -   Opíš ako vplýva vzdialenosť od rovníka (vyjadrená poradím rovnobežiek), nadmorská výška, morské prúdy, vetry, vzdialenosť od mora na podnebie.

          -   Podľa máp v atlase porovnaj teplotu a množstvo zrážok v jednotlivých podnebných pásmach.

          3.7.  Vymenovať charakteristiky počasia

          -   Pozoruj v ľubovoľný deň počasie a opíš jeho charakteristiky .

          -   Sleduj zmeny, ktoré sa vyskytujú počas dňa a zovšeobecni ich.

          3.8.  ÍOpísať počasie v ľubovoľnom dni v miestnej krajine podľa vybraných charakteristík

          -   Pozoruj sedem dní počasie v miestnej krajine a zapíš zmeny teploty, zrážok, vetra, oblačnosti do tabuľky. Z tabuľky analyzuj ako sa menili údaje jednotlivých charakteristík.

          3.9.   Opísať ako sa mení teplota a množstvo zrážok so stúpajúcou nadmorskou výškou

          -   Opíš ako sa mení teplota a množstvo zrážok so stúpajúcou nadmorskou výškou.

          -   Ak sa chceš v lete vybrať do hôr, porozmýšľaj ako sa oblečieš: teplejšie, lebo tam bude chladnejšie alebo sa oblečieš menej teplo, preto že ideš bližšie k Slnku, alebo nezáleží na oblečení? Svoju odpoveď zdôvodni.

          3.10.  ÍVymenovať a určiť oblasti, v ktorých vanú stále vetry nad zemeguľou

          -   Opíš podľa mapy alebo schémy zemegule stále vetry, ktoré vanú nad zemeguľou a tvoria stály veterný systém.

          4.  Vodstvo

          4.1.   Vymenovať základné časti obehu vody v prírode a opísať ho

          -   Opíš podľa schémy obeh vody na Zemi.

          -   Zakresli do náčrtu čo najviac spôsobov, ktorým sa kvapka vody môže dostať z mora do rieky a znova do mora.

          4.2.   Určiť na mape jednotlivé oceány

          -   Na mape ukáž jednotlivé oceány, opíš ich polohu, urči, porovnaj podľa rozlohy.

          4.3.   Ukázať na mape príklady morí, zálivov, prielivov, prieplavov

          -   Na nástennej mape ukáž príklady morí, zálivov, prielivov, zakresli do obrysovej mapy.

          4.4.   Vysvetliť rozdiel medzi prielivom, zálivom a prieplavom

          -   Nájdi na mape prieliv, záliv a prieplav. V čom je medzi nimi rozdiel?

          4.5.   Opísať tok rieky a jej činnosť od prameňa po ústie

          -   Na ľubovoľnej mape urči príklady riek, čítaj ich názvy, urči prítoky, ústie, prameň.

          -   Na kresbe rieky označ ústie, prameň, sútok, prítok.

          -   Nakresli rieku, prameň, ústie, ľavostranné prítoky, pravostranné prítoky, vyznač povodie, rozvodie, úmorie a pod.

          -   Na nákrese toku rieky vyznač, v ktorej časti tečie rieka najrýchlejšie, v ktorej časti je najširšia, v ktorej časti najpomalšia, zdôvodni.

          4.6.   Určiť na mape príklady riečnej siete, povodia, rozvodia, úmoria

          -   Na ľubovoľnej mape urči príklady riečnej siete, vyčleň povodie, rozvodie, úmorie.

          4.7.   Vysvetliť rozdiel medzi morom a jazerom

          -   Ukáž na mape príklady jazier a morí.

          -   Vysvetli rozdiel medzi morom a jazerom.

          4.8.   Opísať vznik horského ľadovca nad snežnou čiarou, vznik pevninského ľadovca a ich činnosť

          -   Opíš ako sa vytvorí ľadovec, v ktorej časti pohoria vzniká horský ľadovec a ako modeluje zemský povrch.

          -   Vysvetli ako súvisí poloha snežnej čiary so vzdialenosťou od rovníka. Porovnaj polohu snežnej čiary na rovníku a na póle.

          4.9.   Porovnať vznik riečnej a ľadovcovej doliny podľa nákresu a podľa obrázkov

          -   Urči, ktorý tvar povrchu, nakreslený na náčrte alebo na obrázku, vznikol ľadovcovou činnosťou a ktorý riečnou činnosťou a zdôvodni svoj výber.

          5.   Pôdy

          5.1.   Opísať vznik pôdy

          -   Opíš podľa obrázka ako pôsobia rastliny, voda, zmeny teploty, vietor na rozpad hornín a vznik pôdy.

          -   Vysvetli, pre ktorú činnosť človeka je najdôležitejšia pôda.

          5.2.   Opísať zloženie pôdy zo živých a neživých častí, význam humusu v pôde

          -   Uveď, z čoho sa skladá živá a z čoho neživá zložka pôdy.

          -   Skús na vzorke pôdy, oddeliť živé časti od neživých. Vymenuj, čo všetko tvorí živú zložku a čo neživú.

          -   Vysvetli aké podmienky musia byť splnené, aby vznikol humus a uveď, v ktorom podnebnom pásme sa najlepšie tvorí humus.

          5.3.   ÍVysvetliť na základe čoho sa rozlišujú pôdne druhy a pôdne typy

          -   Opíš, na základe čoho vznikajú pôdne druhy a pôdne typy.

          -   Vymenuj pôdne druhy a pôdne typy a uveď rozdiely medzi nimi.

          6.   Typy prírodných krajín na Zemi

          6.1.   Vysvetliť vznik rôznych typov krajín.

          -   Opíš ako závisia rastliny od podnebia (teploty a množstva zrážok). Na základe toho vysvetli, ako sa rastliny prispôsobujú rôznym teplotným a zrážkovým pomerom od rovníka na sever. Podobne uvažuj aj o zmene rastlinných spoločenstiev so stúpajúcou nadmorskou výškou.

          6.2.   Vymenovať   typy   krajín   a určiť   na   mape   ich   rozmiestnenie v jednotlivých častiach sveta

          -   Podľa mapy urči, v ktorých častiach sveta sa nachádzajú jednotlivé typy krajín.

          -   Zakresli do náčrtu zemegule pásma krajinných typov.

          6.3.   Porovnať jednotlivé typy krajín podľa podnebia, druhov rastlinstva, živočíšstva a pôd.

          -   Porovnaj navzájom jednotlivé typy krajín podľa teploty, množstva zrážok, pôd, rastlinstva. a živočíšstva.

          6.4.   ÍPoznať druhy stromov našich listnatých a ihličnatých lesov

          -   Podľa nákresov a listov pomenuj stromy blízkeho okolia. Uveď do ktorého rastlinného pásma patrí Slovensko.

          OBYVATEĽSTVO A ČINNOSŤ ČLOVEKA NA ZEMI

          Obsah

          1. Charakteristika obyvateľstva

          Počet obyvateľov na Zemi, rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi. Í Štruktúra obyvateľstva podľa rás, národov, jazykov, náboženstva. Pohyb obyvateľstva, Í prirodzený prírastok, sťahovanie obyvateľstva, Ídĺžka života, Íglobálne spoločenské problémy vo svete (Í rast počtu obyvateľstva, vznik veľkomiest) a politické rozdelenie, štáty.

          2. Činnosť obyvateľstva

          Poľnohospodárska výroba, priemyselná výroba, nevýrobné odvetvia, vplyv činnosti človeka v jednotlivých typoch krajín, Ízameranie poľnohospodárskej výroby. Zameranie priemyselnej výroby v jednotlivých častiach sveta. ÍSpôsob života obyvateľstva v jednotlivých častiach sveta.

          3. Sídla

          Charakteristika sídiel, oblasti na svete prevažne s mestským osídlením, oblasti prevažne s vidieckym osídlením, mesto, veľkomesto, príklady veľkomiest.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti

          1.   Charakteristika obyvateľstva

          1.1.   Poznať približne počet obyvateľstva na Zemi

          -   Uveď približne počet ľudí na Zemi.

          1.2.   ÍUrčiť na mape oblasti husto zaľudnené a riedko zaľudnené a zdôvodniť

          -   Porovnaj rôzne oblasti sveta podľa hustoty zaľudnenia (napr. Himaláje, polárne oblasti, pobrežie Stredozemného mora, oblasti pri riekach, Európa, delta rieky Níl a pod.)

          -   Uveď niekoľko dôvodov, ktoré rozhodujú o osídlení miesta. Porozmýšľaj, ktoré miesto na Zemi by si ty zvolil a aké by muselo spĺňať predpoklady (teplota, les, pôda, voda, atď.).

          1.3.   Vymenovať rasy obyvateľstva a určiť, v ktorých častiach sveta žijú

          -   Rozlíšiť podľa mapy oblasti na Zemi, kde prevláda obyvateľstvo bielej rasy, žltej rasy a čiernej rasy.

          -   Porovnaj podľa obrázkov, v ktorých charakteristikách sa líšia jednotlivé ľudské rasy.

          1.4.   ÍVymenovať najrozšírenejšie náboženstvá (kresťanstvo, islam, budhizmus, hinduizmus) a určiť oblasti na svete, v ktorých prevládajú

          -   Urči podľa mapy oblasti, kde prevláda kresťanské náboženstvo, islam, budhizmus a hinduizmus.

          1.5.   Vymenovať najrozšírenejšie jazyky

          -   Urči oblasti, v ktorých prevládajú jazykové skupiny: slovanská, románska, germánska a v ktorých častiach sveta iné.

          1.6.  ÍIdentifikuj oblasti vo svete s vojnovými konfliktami (aktualizovať) alebo inými spormi

          -   Vymenuj oblasti na svete s vojnovými konfliktami spôsobenými náboženskými spormi, národnostnými spormi alebo hospodárskymi problémami. Využi pritom aktuálne informácie z tlače.

          1.7.  ÍVysvetliť pojem prirodzený pohyb obyvateľstva a dĺžka života

          -   Vysvetli pojem prirodzený prírastok.

          -   Vysvetli pojem dĺžka života a z tabuliek zisti, v ktorých častiach sveta sa ľudia dožívajú najvyššieho veku a v ktorej najnižšieho. Zdôvodni rozdiely.

          -   Uveď, na ktorom mieste podľa tabuliek sa nachádza Slovensko. Porozmýšľaj nad tým, čo by sa muselo zmeniť, aby sa Slováci dožívali vyššieho veku. Porovnaj so spôsobom života Japoncov alebo Islanďanov.

          2.   Činnosť obyvateľstva

          2.1.   Porovnať činnosť obyvateľstva v poľnohospodárstve, priemysle a službách

          -   Zaraď nasledujúce zamestnania do skupín (poľnohospodárstvo, priemysel a služby): lekár, učiteľ, predavač, baník, roľník, zverolekár, zvárač. Uveď ďalšie príklady.

          2.2.   Opísať činnosť ľudí v jednotlivých typoch krajín

          -   Urči, ktorým hospodárskym činnostiam sa venujú ľudia na Sahare, v tundre, na prériách v Severnej Amerike, v Austrálii, v delte Nílu, na severovýchode USA, v západnej Európe, vo východnej Afrike.

          2.3.   ÍPorovnať poľnohospodársku činnosť v jednotlivých častiach sveta

          -   Porovnaj poľnohospodársku výrobu v oblastiach Japonsko, severná Amerika, Austrália, Ukrajina a v ďalších oblastiach sveta.

          2.4.   ÍPorovnať priemyselnú výrobu v jednotlivých častiach sveta

          -   Porovnaj priemyselnú výrobu v Japonsku, Veľkej Británii, štátoch latinskej Ameriky a ďalšie príklady. Vymenuj klady a nedostatky priemyselnej výroby.

          3.   Sídla a štáty

          3.1.   Porovnať mesto, veľkomesto, vidiecke sídlo

          -   Uveď príklady mestských sídiel, veľkomiest, vidieckych sídiel. Aký je medzi nimi rozdiel v počte obyvateľov.

          3.2.   ÍUviesť na mape najväčšie sídla

          -   Podľa fyzickogeografickej mapy opíš, v akých prírodných podmienkach sa nachádzajú najväčšie sídla na svete (porovnaj typ krajiny, nadmorskú výšku, tvar povrchu, prítomnosť vody, podnebné pásmo).

          3.3.   ÍOpísať problémy vo svete spôsobené rýchlym rastom počtu obyvateľstva v niektorých častiach sveta a so zvýšením počtu obyvateľstva vo veľkomestách

          -   Vymenuj veľkomestá a opíš problémy spojené so životom vo veľkom meste (napríklad Mexico City, Sao Paulo, Tokio).

          -   Uveď problémy spojené s rýchlym rastom počtu obyvateľov sveta (potraviny, voda).

          3.4.   ÍUrčiť na mape vybrané štáty

          -   Na mape urči polohu vybraných štátov, polohu vybraných veľkých miest, miest v Európe, na Slovensku.

           

          GEOGRAFIA AFRIKY

          Obsah

          1. Poloha a rozloha

          Poloha určená zemepisnými súradnicami, poloha vzhľadom na zemské pologule, vzhľadom na ostatné svetadiely, oceány.

          2. Členitosť pobrežia, moria, zálivy

          Ostrov Madagaskar, Sinajský polostrov, Somálsky polostrov, Guinejský záliv, Suezský prieplav, Stredozemné more, Červené more, Gibraltársky prieliv.

          3. Povrch

          Povrchové celky (Atlas, Konžská panva, Etiópska vysočina, Východoafrická priekopová prepadlina, Dračie vrchy, Kilimandžáro), poloha povrchových celkov na mape Afriky.

          4.    Podnebie

          ÍVplyv podnebných činiteľov na podnebie Afriky (zemepisná šírka, nadmorská výška, pasáty, monzúny, morské prúdy). Podnebné oblasti v Afrike.

          5. Vodstvo

          Úmoria Atlantického a Indického oceánu, bezodtokové oblasti, riečna sieť, poloha jazier, vodopádov v Afrike (Níl, Kongo, Zambezi, Viktóriine vodopády, jazero Ukerewe, Tanganika), bezodtokové územia.

          6.  Typy krajín

          Prírodné krajiny (subtropické lesy a kroviny, púšť, savana, tropický dažďový les), ich rozloženie v Afrike v šírkových pásmach, prírodné krajiny vo výškových stupňoch. Národné parky (Serengeti, Krugerov národný park).

          7. Obyvateľstvo

          Rozmiestnenie obyvateľstva, (oblasti husto osídlené, oblasti riedko osídlené), oázy. ÍPorovnanie obyvateľstva podľa rás, kultúry a náboženstiev. Rozdelenie svetadiela na štáty, vybrané štáty (Egypt, Maroko, Alžírsko, Líbya, Tunisko, Juhoafrická republika, Ghana, Etiópia, Keňa, Nigéria, Tanzánia, Kamerun, Zim-babwe, Zambia, Angola). Hlavné mestá (Káhira, Pretória, Dakar, Nairobi), ďalšie veľké mestá (Johannesburg, Alexandria, Lagos). Poloha štátov a sídiel v Afrike.

          8. ^Hospodárstvo

          Zameranie poľnohospodárskej výroby v súvislosti s podnebím (v stredomorskej oblasti, v savanách, v oblasti dažďových lesov, v oázach), príklady poľnohospodárskej výroby v jednotlivých oblastiach, rybolov, ťažba nerastných surovín (v severnej Afrike, ropa a zemný plyn, v strednej Afrike, farebné kovy a v južnej Afrike zlato, diamanty, meď, urán). Cestovný ruch (príklady oblastí a miest navštevované turistami, Egypt - pyramídy, Tunisko - prímorské strediská, Keňa - safari).

          9. Oblasti Afriky

          Severná, západná, východná, južná oblasť. ÍKomplexná charakteristika oblasti v štruktúre: poloha, prírodné pomery, obyvateľstvo, hospodárstvo.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          1. Poloha a rozloha

          1.1.   Určiť polohu na mape zemepisnými súradnicami

          -   Opíš podľa mapy, ktoré časti Afriky majú zemepisnú polohu udanú: severnou šírkou a západnou dĺžkou, severnou šírkou a východnou dĺžkou, južnou šírkou a západnou dĺžkou, južnou šírkou a východnou dĺžkou.

          -   Urči polohu ľubovoľného miesta v Afrike zemepisnými súradnicami.

          -   Vypočítaj približnú vzdialenosť ľubovoľných miest v Afrike pomocou mierky mapy.

          -   Vyfarbi časti Afriky podľa zemepisných súradníc: územie s polohou severná šírka a západná dĺžka, severná šírka a východná dĺžka a pod.

          -   Urči na mape polohu rovníka, nultého poludníka vo vzťahu k Afrike.

          1.2.   Určiť polohu vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány

          -   Podľa mapy opíš polohu Afriky medzi oceánmi a svetadielmi, urči ktorý svetadiel je na východ, západ, juh, sever od Afriky.

          -   Uveď oceány obmývajúce Afriku.

          1.3.   Porovnať rozlohu s rozlohou ostatných svetadielov

          -   Porovnaj rozlohu Afriky s rozlohou ostatných svetadielov. Ktoré svetadiely sú rozlohou väčšie ako Afrika, ktoré sú menšie ako Afrika.

          2. Členitosť pobrežia, moria, zálivy

          2.1.   Vymenovať a určiť na mape časti pobrežia, moria a zálivy

          -   Podľa mapy ukáž príklady morí, zálivov, prielivov okolo Afriky.

          -   Do obrysovej mapy doplň jednotlivé vybrané časti členitosti, opíš cez ktoré moria, zálivy, prielivy by musela preplávať loď na ceste okolo Afriky.

          2.2.   Podčiarknuté prvky horizontálnej členitosti určiť na obrysovej mape

          -   V obrysovej mape zakresľuj všetky podčiarknuté časti členitosti pobrežia.

          3.   Povrch

          3.1.   Vymenovať a určiť na mape vybrané povrchové celky

          -   Na mape urči polohu vybraných častí povrchu.

          -   Opíš slovne ich fyzickogeografickú polohu na mape Afriky.

          3.2.   Podčiarknuté povrchové celky určiť na obrysovej mape

          -   Zakresľuj do obrysovej mapy vybrané časti povrchu.

          -   Nakresli mentálnu mapu s rozmiestnením povrchových celkov.

          3.3.   Uviesť názov najvyššieho vrchu Afriky a ukázať ho na mape

          -   Lokalizuj na mape najvyšší vrch Afriky a porovnaj ho s najvyššími vrchmi v iných svetadieloch.

          3.4.   Porovnať severnú, východnú, južnú, západnú Afriku podľa povrchu

          -   Porovnaj podľa mapy povrch v jednotlivých oblastiach (napr. náhorné plošiny s nadmorskou výškou 200-1000 m n.m, vysoké pohoria alebo nížiny s nadmorskou výškou do 200 m n.m). Opíš jednotlivé oblasti Afriky.

          4.   Podnebie

          4.1. Porovnať podnebie v jednotlivých častiach Afriky podľa teploty a množstva zrážok

          -   Urči na mape, ktoré časti Afriky sú v subtropickom a ktoré v tropickom podnebnom pásme.

          -   Porovnaj uvedené oblasti podľa teploty a množstva zrážok.

          -   Vysvetli, prečo sa na vrchole Kilimandžára nachádza sneh, hoci leží v blízkosti rovníka.

          4.2.   ÍVysvetliť vplyv pasátov, nadmorskej výšky, morských prúdov na podnebie Afriky

          -   Opíš na mape smery vetrov - pasátov, ich charakteristické vlastnosti a vplyv na podnebie, smery morských prúdov a ich vplyv na podnebie.

          5.   Vodstvo

          5.1.   Určiť na mape úmoria, ku ktorým patrí Afrika

          -   Na obrysovej mape vyfarbi povodia riek a urči, ku ktorým úmoriam patrí Afrika.

          -   Na fyzickogeografickej mape vyznač úmoria riek.

          5.2.   Určiť na mape toky vybraných riek a porovnať ich

          -   Na mape urči toky vybraných riek od prameňa po ústie, uveď, ktorá je najdlhšia, ktorá je najvodnatejšia, porovnaj s inými riekami vo svete.

          -   Na obrysovej mape doplň k vyznačeným tokom názvy riek.

          -   Zostav poradie najdlhších riek v Afrike podľa tabuliek a porovnaj ich dĺžku s dĺžkami najdlhších riek v iných svetadieloch.

          -   Opíš slovne územia, cez ktoré pretekajú Níl, Kongo a porovnaj ich podľa množstva vody počas roka

          5.3.   Ukázať na mape polohu Viktóriiných vodopádov, Viktóriinho jazera a jazera Tanganika

          -   Urči v obsahu  uvedené jazerá, vodopády na mape, charakterizuj najväčšie jazero a najhlbšie jazero.

          6.   Typy krajín

          6.1.   Určiť na mape rozloženie typov krajín

          -   Podľa mapy opíš polohu jednotlivých typov krajín.

          -   Do obrysovej mapy zakresli základné typy krajín.

          6.2.   V každom type krajiny uviesť typické pôdy, rastliny a zvieratá

          -   Zaraď do jednotlivých typov krajín typické rastliny a zvieratá (1 - 2 rastliny a zvieratá do každého typu).

          6.3.   Porovnať jednotlivé oblasti Afriky podľa rastlinstva, živočíšstva a podnebia

          -   Porovnaj severnú Afriku, západnú, východnú Afriku podľa rastlinstva a živočíšstva.

          -   Vysvetli ako rastlinné pásma v severnej, západnej a východnej Afrike súvisia s podnebnými pásmami.

          -   Porovnaj mapy podľa podnebia a rastlinných pásiem.

          -   Uveď príklady zmien rastlinstva a živočíšstva v Afrike spôsobené činnosťou človeka (kladné aj záporné).

          6.4.   Vymenovať a ukázať na mape oblasť dvoch národných parkov v Afrike

          -   Urči na mape kde sa nachádza národný park Serengeti a národný park Krugerov.

          -   Porozprávaj, ktoré zvieratá sú chránené v národných parkoch a aké problémy sú spojené s ochranou zvierat.

          7.   Obyvateľstvo

          7.1.   Opísať svetadiel podľa rozmiestnenia obyvateľstva, určiť oblasti husto zaľudnené a riedko zaľudnené a zdôvodniť

          -   Podľa mapy obyvateľstva urči oblasti husto osídlené a oblasti riedko osídlené. Porovnaj tieto oblasti podľa prírodných pomerov.

          -   Vysvetli ako prírodné pomery ovplyvňujú život obyvateľstva.

          7.2.   Opísať oázy

          -   Opíš podľa mapy rozmiestnenie oáz v Afrike.

          -   Porozprávaj o živote ľudí v oáze.

          7.3.   Porovnať časti Afriky podľa rozmiestnenia rás

          -   Rozdeľ Afriku na oblasti podľa prevládajúcej rasy. Porovnaj zastúpenie rás v severnej Afrike a južnej Afrike.

          7.4.   ÍPorovnať obyvateľstvo v severnej Afrike a v ostatnej Afrike podľa kultúry, spôsobu života a náboženstva

          -   Porovnaj obyvateľstvo v severnej Afrike (na pobreží Stredozemného mora, v oázach Sahary), vo východnej Afrike (na savanách, vo veľkých mestách), v západnej Afrike, v južnej Afrike (domorodé kmene, potomkovia prisťahovalcov) podľa kultúry a spôsobu života.

          7.5.   Na politickej mape Afriky určiť vybrané štáty a vybrané sídla

          -   Na mape Afriky urči polohu jednotlivých štátov a vybraných sídiel.

          -   Do obrysovej mapy zakresli názvy vybraných štátov.

          8.   ÍHospodárstvo

          8.1.   Určiť oblasti vhodné na poľnohospodársku výrobu

          -   Pokús sa podľa tematických máp a podnebia, pôd, vegetácie vyčleniť oblasti vhodné na poľnohospodárske využitie.

          -   Vysvetli, aké predpoklady musia byť splnené, aby sa darilo plodinám (bavlník, palma datľová, citrusy, banánovník, podzemnica olejná). Na základe toho rozhodni, v ktorých oblastiach sa uvedené plodiny pestujú.

          8.2.   Vymenovať plodiny pestované pre výživu obyvateľstva a pre vývoz

          -   Podľa mapy využitia pôdy vymenuj a ukáž na mape oblasti, v ktorých sa pestujú plodiny pre výživu obyvateľstva. Porovnaj ich rozlohu a význam s pestovaním plodín určených na vývoz.

          -   Vymenuj plodiny, ktoré sú určené na vývoz. V ktorých oblastiach sa jednotlivé plodiny pestujú.

          8.3.   Určiť oblasti vhodné na chov dobytka

          -   Podľa tematických máp podnebia a vegetácie vyčleň oblasti, v ktorých je možné chovať dobytok.

          8.4.   Vymenovať nerastné suroviny a určiť oblasti, v ktorých sa ťažia

          -   Podľa mapy rozhodni, či africké štáty vynikajú v ťažbe niektorých nerastných surovín a lokalizuj ich ťažbu..

          8.5.   ÍPorovnať  štáty Egypt, Juhoafrická republika, Nigéria podľa hospodárstva a spôsobu života.

          -   Porovnaj uvedené štáty podľa mapy.

          8.6.   Opísať možnosti rozvoja cestovného ruchu v Afrike

          -   Podľa máp a turistickej literatúry vyznač miesta vhodné pre cestovný ruch a uveď zaujímavé miesta pre turistiku.

          -   Vytvor návrh trasy exkurzie (napríklad z Káhiry do Kapského mesta).

          9.   Oblasti Afriky

          9.1.   Určiť oblasti na mape

          -   Vyčleň uvedené oblasti na mape.

          9.2.   ÍPorovnať oblasti Afriky podľa mapy z hľadiska celkovej charakteristiky

          -   Porovnaj oblasti podľa štruktúry: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo.

          -   Na príklade modelového regiónu vytvor podrobnú zemepisnú charakteristiku regiónu podľa máp.

           

          GEOGRAFIA EURÓPY

          Obsah

          1. Poloha a rozloha

          Poloha svetadiela určená zemepisnými súradnicami, poloha svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány, rozloha svetadiela.

          2. Členitosť pobrežia, ostrovy a moria

          Škandinávsky polostrov, Pyrenejský polostrov, Apeninský polostrov, Jutský polostrov, Balkánsky polostrov, Britské ostrovy, Island, Sicília, Korzika, Sardínia, Kréta, Stredozemné more, Severné more, Baltské more, Lamanšský prieliv, Gibraltársky prieliv, Atlantický oceán, Čierne more.

          3. Povrch

          Povrchové celky (Východoeurópska nížina, Ural, Alpy, Pyreneje, Karpaty, Stará planina, Škandinávske vrchy, Šumava, Krkonoše, Krušné hory, Severonemecká nížina, Veľká dunajská kotlina, Malá dunajská kotlina), Mont Blanc, Etna, Vezuv.

          4. Podnebie

          Podnebné pásma v Európe, podnebné oblasti, ich rozloženie v Európe, vplyv podnebných činiteľov (zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, oceánu) na podnebie.

          5. Vodstvo

          Toky riek (Volga, Dunaj, Dneper, Rýn, Pád, Labe, Visla, Temža, Vltava, Seina), bezodtoková oblasť Kaspického mora, poloha jazier, jazerné oblasti v Európe, Ladožské jazero.

          6. Prírodné typy krajín

          Rastlinné pásma, rozloženie rastlinných pásiem v Európe, vzťah medzi podnebím a rastlinstvom. Rastliny a zvieratá žijúce v jednotlivých rastlinných pásmach.

          7. Obyvateľstvo, sídla a štáty

          Charakteristiky obyvateľstva (rasa, jazykové skupiny, národy, kultúra, náboženstvá). Štáty a štátne zriadenie, spoločenské a hospodárske zoskupenia (Európska únia, CEFTA). Sídla. Hlavné mestá európskych štátov, ďalšie významné mestá (Krakov, Brno, Mníchov, Hamburg, Dortmund, Dusseldorf, Rotterdam, Antver-py, Glasgow, Miláno, Turín, Ženeva, Barcelona, Petrohrad, Brussel, Manchester, Liverpool, Marseille, Lyon, Neapol, Strassbourg, Sevilla). Poloha štátov a sídiel v Európe.

          8. ÍHospodárstvo

          Priemysel, ťažba nerastných surovín (ropa, zemný plyn, čierne a hnedé uhlie, železná ruda, síra, soľ), priemyselné oblasti (Porúrie v SRN, stredné Anglicko, Francúzsko, severné Taliansko, oblasť Sliezska v Poľsku), priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo, poľnohospodárske oblasti pestovania obilnín, krmovín, technických plodín, južného ovocia, chov hospodárskych zvierat, sobov, rybolov, ťažba dreva. Vzťah medzi podnebím a poľnohospodárskou výrobou. Druhy dopravy v Európe, cestná a železničná sieť, prístavy (Hamburg, Rotterdam, Antverpy, Londýn), letiská (Londýn, Paríž, Frankfurt nad Mohanom). Cestovný ruch (prímorské oblasti Stredozemného mora, horské oblasti Álp, kultúrnohistorické strediská).

          9. Oblasti Európy

          Severná, západná, stredná, južná, juhovýchodná, východná oblasť. Vyčlenenie oblasti. Komplexná charakteristika oblastí a štátov.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti

          1.   Poloha a rozloha

          1.1.   Určiť polohu svetadiela zemepisnými súradnicami

          -   Urči podľa mapy, ktoré rovnobežky a poludníky prechádzajú cez Európu.

          -   Urči podľa mapy najsevernejší, najvýchodnejší, najzápadnejší a najjužnejší bod Európy.

          -   Urči polohu ľubovoľného miesta v Európe zemepisnými súradnicami.

          -   Vypočítaj približnú vzdialenosť medzi miestami v Európe podľa mierky mapy.

          1.2.   Určiť polohu svetadiela vzhľadom na rovník, nultý poludník, severnú polárnu kružnicu

          -   Urči podľa mapy priebeh rovníka vo vzťahu k Európe, nultý poludník, severnú polárnu kružnicu, obratník Raka.

          -   Urči polohu Európy vzhľadom na nultý poludník, na rovník a ďalšie významné rovnobežky.

          1.3.   Určiť polohu svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány

          -   Urči polohu Európy vo vzťahu k ostatným svetadielom, ktorý svetadiel je najbližšie k Európe, ktorý je najvzdialenejší od Európy.

          -   Vymenuj oceány obmývajúce Európu.

          -   Nakresli mentálnu mapu sveta s vyznačením polohy Európy.

          1.4.   Určiť hranice svetadiela s ostatnými svetadielmi

          -   Urči podľa mapy, ktoré prírodné prvky tvoria hraničnú čiaru medzi Európou a ostatnými svetadielmi.

          2.   Členitosť pobrežia, ostrovy a moria

          2.1. Vymenovať a určiť na mape vybrané prvky členitosti pobrežia, zálivy, moria

          -   Na fyzickogeografickej mape urči polohu vybraných polostrovov, ostrovov, zálivov a prielivov.

          -   Zakresli do obrysovej mapy všetky vyznačené časti pobrežia, moria, zálivy, prielivy.

          -   Vyrieš úlohu, cez aké moria, prielivy, zálivy by plávala loď na okružnej plavbe okolo Európy.

          2.2. Podčiarknuté prvky členitosti určiť na obrysovej mape

          -   Do obrysovej mapy zakresli jednotlivé prvky členitosti.

          3.   Povrch

          3.1.   Určiť na mape vybrané povrchové celky

          -   Na fyzickogeografickej mape urči polohu vybraných povrchových celkov.

          -   Do obrysovej mapy zakresli podčiarknuté povrchové celky.

          -   Nakresli mentálnu mapu so zakreslením povrchových celkov.

          3.2.   Opísať  podľa  mapy  rozloženie  povrchových  celkov  v Európe a uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú

          -   Podľa mapy opíš fyzickogeografickú polohu jednotlivých povrchových celkov, v ktorých štátoch sa nachádzajú.

          3.3.   Poznať názov najvyššieho vrchu Európy a porovnať jeho výšku s výškou najvyššieho vrchu sveta

          -   Porovnaj výšku najvyššieho vrchu Európy s výškou najvyššieho vrchu sveta.

          3.4.   Určiť na mape sopečné oblasti

          -   Urči podľa mapy kde sa v Európe nachádzajú sopečné pohoria, urči na mape Vezuv, Etnu.

          4.   Podnebie

          4.1.   Určiť podľa mapy rozloženie podnebných pásiem v Európe

          -   Opíš podnebné činitele, ktoré najviac ovplyvňujú podnebie v Európe (zemepisná šírka, nadmorská výška, morské prúdy, vetry, vzdialenosť od oceánu).

          -   Urči podľa mapy rozloženie podnebných oblastí mierneho podnebného pásma.

          -   Urči podľa mapy, do ktorého podnebného pásma patrí najväčšia časť Európy a do ktorých podnebných pásiem okrajové časti Európy.

          -   Urči, ktoré časti Európy patria do prímorskej, prechodnej a kontinentálnej časti mierneho podnebného pásma.

          -   Zaraď rôzne časti Európy do podnebného pásma a opíš podnebie (napríklad: Pyrenejský polostrov, Škandinávsky polostrov, Island atď.).

          4.2.   Porovnať   ročné   obdobia   podľa   teploty   a množstva   zrážok v jednotlivých podnebných pásmach a podnebných oblastiach.

          -   Opíš podnebie v subtropickej, miernej, chladnej oblasti Európy.

          -   Porovnaj podnebie v prímorskej a kontinentálnej oblasti mierneho podnebného pásma.

          5.   Vodstvo

          5.1.   Vymenovať a určiť na mape toky vybraných riek jazerá, jazerné oblasti, bezodtokovú oblasť

          -   Urči podľa mapy toky vybraných riek, polohu jazier, urči v ktorej časti Európy sa nachádza bezodtoková oblasť.

          -   Pomenuj najdlhšiu rieku a druhú najdlhšiu rieku v Európe, najväčšie jazero v Európe.

          -   Zoraď podľa tabuľky dĺžky tokov najväčších riek, porovnaj ich dĺžky s dĺžkami najväčších riek sveta.

          5.2.   Podčiarknuté rieky určiť na obrysovej mape

          -   Do obrysovej mapy doplň názvy podčiarknutých riek.

          5.3.   Určiť, ku ktorým úmoriam patria rieky

          -   Podľa mapy vyznač úmoria, ku ktorým patria rieky Európy.

          -   Ohranič úmoria, ku ktorým patrí napríklad Francúzsko, Nemecko, SR, Ukrajina a pod.

          5.4.   Určiť podľa mapy, cez  ktoré štáty pretekajú rieky, uvedené v obsahu

          -   Opíš toky riek, cez ktoré povrchové celky, štáty a mestá rieky pretekajú od prameňa po ústie.

          6.   Prírodné typy krajín

          6.1.   Určiť na mape rozloženie rastlinných pásiem podľa zemepisnej šírky i nadmorskej výšky

          -   Podľa mapy urči rozloženie rastlinných pásiem v Európe.

          6.2.   Porovnať jednotlivé oblasti Európy podľa rastlinstva a živočíšstva

          -   Podľa tematických máp podnebia a rastlinných pásiem porovnaj polohu jednotlivých oblastí a urči, ktoré rastliny a živočíchy sú prispôsobené životu v daných oblastiach.

          -   Nájdi súvislosť medzi rozložením podnebných pásiem a podnebných oblastí v Európe a charakterom rastlinstva a živočíšstva.

          -   Uveď príklady zmien rastlinstva a živočíšstva v Európe činnosťou človeka.

          7.   Obyvateľstvo a sídla

          7.1.   Určiť počet obyvateľov Európy a porovnať Európu s ostatnými svetadielmi z hľadiska počtu obyvateľov

          -   Uveď počet obyvateľov Európy.

          -   Urči, na základe čoho sa mení počet obyvateľov štátu alebo kontinentu.

          7.2.   Určiť, ku ktorej rase patrí obyvateľstvo Európy

          -   Opíš podľa charakteristických znakov obyvateľstvo Európy, ktorá rasa prevláda v Európe a v ktorých častiach Európy žijú obyvatelia iných rás.

          7.3.   Vymenovať štyri najpočetnejšie jazykové skupiny (slovanská, germánska, románska, ugrofínska).

          -   Vymenuj štyri najpočernejšie jazykové skupiny a uveď príklady, ktoré národy hovoria uvedenými jazykmi.

          -   Vymenuj, ku ktorým národom a jazykovým skupinám patria obyvatelia susedných štátov Slovenska.

          7.4.   Obyvateľstvo a sídla

          7.5.   Určiť prevládajúce náboženstvá a oblasti ich rozšírenia

          -   Opíš jednotlivé časti Európy podľa prevládajúceho náboženstva, uveď, ktorá časť Európy je prevažne kresťanská a v ktorých častiach sa rozšírili iné náboženstvá.

          7.6.   ÍUrčiť oblasti konfliktov

          -   Podľa aktuálnych udalostí opíš, v ktorej časti Európy sa odohrávajú vojnové konflikty.

          -   Podľa novín, časopisov si priprav stručné informácie o konfliktoch v jednotlivých častiach Európy.

          7.7.   Poznať názvy všetkých štátov a hlavných miest v Európe a určiť ich na mape

          -   Urči podľa politickej mapy všetky štáty Európy.

          -   Rozdeľ do skupín štáty Európy (republiky a monarchie).

          -   Na obrysovej mape pomenuj všetky štáty.

          -   Vymenuj hlavné mestá štátov v Európe.

          7.8.   Zaradiť vybrané mestá do štátov

          -   Doplň štáty, v ktorých sa nachádzajú vybrané mestá.

          -   Opíš podľa mapy fyzicko-geografickú polohu hlavného mesta v danom štáte.

          -   Podľa tematických máp a literatúry opíš jednotlivé štáty Európy podľa schémy: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo.

          -   Podľa mapy urči prímorské štáty a vnútrozemské štáty. Opíš polohu prímorských štátov a vnútrozemských štátov.

          8.  ÍHospodárstvo

          8.1.   Určiť na mape oblasti ťažby nerastných surovín

          -   Vymenuj nerastné suroviny a oblasti ťažby dôležitých nerastných surovín, uvedených v obsahu.

          8.2.   Určiť na mape poľnohospodárske oblasti a priemyselné oblasti

          -   Podľa tematických máp podnebia, pôd, vegetácie urči, ktoré oblasti v Európe sú vhodné pre poľnohospodárske využitie a aké majú zameranie.

          -   Podľa hospodárskych máp charakterizuj najvýznamnejšie priemyselné oblasti v Európe a aké priemyselné odvetvia sú v nich lokalizované.

          8.3.   Vymenovať najväčšie letiská a prístavy v Európe

          -   Podľa tabuľky zostav poradie najväčších letísk v Európe, najväčších námorných prístavov v Európe.

          8.4.   Určiť možnosti využitia jednotlivých oblastí a miest v Európe na rozvoj cestovného ruchu

          -   Porozprávaj podľa mapy a turistickej literatúry o miestach v Európe, ktoré sú atraktívne z hľadiska cestovného ruchu.

          -   Vytvor návrh exkurznej trasy po Európe so zastávkami v zaujímavých častiach Európy.

          -   Uveď, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky: Eiffelova veža, Koloseum, Hradčany a pod.

          9.   Oblasti Európy

          9.1.   Vymedziť oblasti na mape

          -   Podľa fyzickogeografickej mapy vyčleň jednotlivé oblasti.

          9.2.   ÍPorovnať komplexne jednotlivé oblasti Európy podľa mapy na základe postupu: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo

          -   Podľa mapy a ďalších zdrojov (literatúra, tabuľky) opíš komplexne jednotlivé oblasti podľa naznačeného postupu.

          -   Na príklade modelového regiónu vytvor podrobnú charakteristiku regiónu.

          -   Podľa tematických máp a literatúry opíš jednotlivé štáty Európy podľa schémy: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, sídla, hospodárstvo.

           

          GEOGRAFIA ÁZIE

          Obsah

          1. Poloha a rozloha

          Poloha svetadiela určená zemepisnými súradnicami, poloha svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány, rozloha svetadiela.

          2. Členitosť pobrežia, ostrovy, moria

          Filipíny, Japonské ostrovy, Veľké Sundy, Predná India, Zadná India, Malá Ázia, Arabský polostrov, Cyprus, Bengálsky záliv, Kamčatský polostrov, Suezský prieplav, Červené more, Kórejský polostrov, Beringov prieliv.

          3. Povrch

          Povrchové celky (Himaláje, Karakoram, Pamír, Altaj, Západosibírska nížina, Indogangská nížina, Veľká čínska nížina, Tibetská náhorná plošina, Dekanská plošina), Mount Everest, sopky na Kamčatke a Japonských ostrovoch. Poloha povrchových celkov v Ázii.

          4. Podnebie

          Podnebné pásma, podnebné oblasti, monzúnové oblasti. Rozloženie podnebných oblastí v Ázii.

          5. Vodstvo

          Toky riek (Ganga, Mekong, Indus, Eufrat, Tigris, Jang-c´-tiang, Chuang-che, Jenisej, Lena, Ob, Amur). Bezodtokové územia, jazerá (Kaspické more, Bajkal), Mŕtve more.

          6. Prírodné typy krajín

          Dažďové lesy, monzúnové lesy, stepi, lesy mierneho pásma, ihličnaté lesy, púšte, tundry. Využívanie prírodných krajín človekom.

          7. Obyvateľstvo a sídla

          Rozmiestnenie obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva podľa rás, národov, náboženstva, spôsob života a kultúrne zvyklosti v jednotlivých častiach Ázie. Štáty (Čína, India, Izrael Turecko, Irak, Indonézia, Malajzia, Japonsko, Kazachstan, Irán, Saudská Arábia, Pakistan, Bangladéš, KĽDR, Južná Kórea, Arménsko, Gruzínsko, ázijská časť Ruskej federácie, Taiwan, Singapúr, Nepál, Kuvajt, Sýria, Libanon, Vietnam, Afganistan, Uzbekistan, Filipíny, Thajsko, Azerbajdžan). Sídla (Tokio, Peking, Šang-haj, Osaka, Kalkata, Istanbul, Mekka, Jakarta, Soul, Jeruzalem, Dillí, Bombaj). Poloha štátov a sídiel v Ázii.

          8. ÍHospodárstvo

          Priemysel, ťažba nerastných surovín (ropa, uhlie, železná ruda, farebné kovy), priemyselné oblasti (Japonsko, severovýchodná Čína, Izrael, Taiwan, Singapúr, Južná Kórea). Poľnohospodárstvo, poľnohospodárske oblasti pestovania ryže, obilia, živočíšnej výroby. Cestovný ruch, príklady miest a oblastí navštevované turistami (napr. Čína-čínsky múr, India-Tádž-Mahál, Mŕtve more, kláštory vo východnej Ázii, pútnické miesta atď).

          9. Oblasti Ázie

          Severná, stredná, východná, južná, juhozápadná oblasť Ázie. Vyčlenenie oblastí ÍKomplexná charakteristika oblastí v štruktúre: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, typ krajiny, obyvateľstvo, hospodárstvo.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti

          1.   Poloha a rozloha

          1.1.   Určiť polohu Ázie zemepisnými súradnicami, vzhľadom na rovník, nultý poludník, obratníky, polárne kružnice

          -   Do obrysovej mapky dokresli a zvýrazni rovník, 180-ty poludník, polárnu kružnicu, obratník.

          -   Podľa mapy opíš, cez ktorú časť Ázie prechádza rovník, obratník Raka, severná polárna kružnica.

          -   Urči polohu ľubovoľného bodu na mape zemepisnými súradnicami.

          -   Vypočítaj približnú vzdialenosť medzi ľubovoľnými miestami v Ázii podľa mierky mapy.

          1.2.   Určiť polohu svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány

          -   Urči podľa mapy polohu ostatných svetadielov, ktorý svetadiel je na juh, východ, západ od Ázie.

          -   Nakresli mentálnu mapu sveta a zvýrazni Áziu.

          -   Podľa mapy urči rozhranie Ázie s ostatnými svetadielmi.

          -   Urči svetadiely, ktoré s Áziou bezprostredne súvisia, ktoré sú od nej oddelené oceánmi alebo moriami.

          2.   Členitosť pobrežia, ostrovy, moria

          2.1.   Vymenovať a určiť na mape vybrané prvky členitosti pobrežia, ostrovy, moria

          -   Podľa mapy pomenuj jednotlivé ostrovy, polostrovy, moria, zálivy, prielivy.

          2.2.   Podčiarknuté prvky určiť na obrysovej mape

          -   V obrysovej mape označ vybrané prvky členitosti.

          3.   Povrch

          3.1.   Vymenovať a určiť na mape vybrané povrchové celky

          -   Urči podľa mapy vybrané povrchové celky, opíš slovne ich fyzickogeo-grafickú polohu.

          3.2.   Podčiarknuté povrchové celky určiť na obrysovej mape

          -   Do obrysovej mapy zakresli vybrané povrchové celky.

          3.3.   Poznať názov najvyššieho vrchu na svete

          -   Porovnaj najvyšší vrch Ázie s najvyššími vrchmi ostatných svetadielov.

          3.4. Určiť na mape sopečné oblasti, najvyššie položenú náhornú plošinu na svete, najvyššie pohorie na svete

          -   K uvedeným názvom priraďte ich význačnú charakteristiku: Kamčatka, Sundské ostrovy, Japonské ostrovy, Tibetská náhorná plošina, Himaláje a pod.

          4.   Podnebie

          4.1.   Určiť rozloženie podnebných pásiem v Ázii podľa zemepisnej šírky

          -   Podľa mapy opíš rozloženie podnebných pásiem, daj do súvislosti zemepisnú šírku a podnebnú oblasť.

          4.2.   Zaradiť časti Ázie do podnebných pásiem

          -   Podľa mapy podnebných pásiem zaraď vybrané oblasti do uvedených podnebných pásiem (príklady oblastí Indonézia, Sibír, Arabský polostrov, Japonské ostrovy, stredná Ázia).

          4.3.   Určiť na mape monzúnové oblasti a opísať význam monzúnových dažďov pre poľnohospodárstvo

          -   Znázorni na obrázku, v ktorých ročných obdobiach a akým smerom vanie monzún.

          -   Porovnaj oblasti Ázie, v ktorých sa monzúny prejavujú a v ktorých nie. Aký je medzi nimi rozdiel?

          -   Vysvetli ako ovplyvňujú monzúnové dažde poľnohospodársku výrobu a život obyvateľstva v tejto oblasti.

          5.   Vodstvo

          5.1.   Vymenovať a určiť toky riek na mape

          -   Urči vybrané toky riek na mape od prameňa po ústie.

          -   Opíš charakteristiky oblastí, cez ktoré rieky pretekajú.

          -   Zostav podľa tabuliek poradie riek podľa dĺžky. Porovnaj dĺžky najdlhších riek v Ázii s dĺžkami riek v iných svetadieloch.

          5.2.   Určiť na mape jazerá a porovnať ich podľa vzniku

          -   Urči na mape jazerá a porovnaj podľa vzniku Kaspické more a Bajkal.

          6.   Prírodné typy krajín

          6.1.   Určiť podľa mapy rozloženie rastlinných pásiem

          -   Urči podľa mapy rozloženie typov krajín.

          -   Porovnaj oblasti podľa jednotlivých typov krajín s podnebnými oblasťami.

          6.2.   Zaradiť časti Ázie do rastlinných pásiem a charakterizovať ich podľa rastlinstva a živočíšstva

          -   Zaraď časti Ázie do rastlinných pásiem a opíš aké rastliny a zvieratá v oblastiach prevažujú (napríklad oblasť Stredozemného mora, Arabský polostrov, Sibír, India, Sundské ostrovy atď.).

          7.   Obyvateľstvo, sídla a štáty

          7.1.   Charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva, určiť oblasti husto zaľudnené a oblasti riedko zaľudnené

          -   Porovnaj mapu prírodných pomerov a mapu rozmiestnenia obyvateľstva v Ázii. Urči podľa toho oblasti husto zaľudnené a riedko zaľudnené.

          -   Nájdi súvislosti medzi prírodnými pomermi a rozmiestnením obyvateľstva.

          7.2.   Poznať dva štáty s najväčším počtom obyvateľstva

          -   Vymenuj dva štáty s najväčším počtom obyvateľstva a v tabuľkách nájdi ďalšie štáty s počtom obyvateľstva vyšším ako 100 miliónov.

          7.3.   Určiť najrozšírenejšie rasy a určiť oblasti, v ktorých prevládajú

          -   Porovnaj jednotlivé oblasti v Ázii podľa prevládajúcej rasy. Urči oblasti, v ktorých žijú obyvatelia žltej rasy a v ktorých bielej rasy.

          7.4.   Určiť na mape vybrané štáty a zaradiť mestá do štátov

          -   Na politickej mape urči polohu vybraných štátov a ich hlavných miest.

          -   Vybrané veľké mestá zaraď do štátov.

          7.5.   Opísať štáty podľa polohy, prírodných pomerov, hospodárstva a kultúrnych tradícií

          -   Opíš štáty komplexne podľa postupu: poloha, podnebie, povrch, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo.

          8.   Hospodárstvo

          8.1.   Určiť oblasti ťažby nerastných surovín

          -   Vymenuj významné suroviny, ktoré sa ťažia v Ázii a podľa mapy urči oblasti ich ťažby.

          8.2.   Určiť priemyselné oblasti a zameranie výroby v jednotlivých priemyselných oblastiach

          -   Podľa hospodárskej mapy charakterizuj oblasti s rozvinutým priemyslom.

          8.3.   Určiť poľnohospodárske oblasti

          -   Podľa máp podnebia, pôd, vegetácie urči oblasti vhodné na pestovanie poľnohospodárskych plodín.

          8.4.   Porovnať poľnohospodárstvo južnej Ázie s poľnohospodárstvom v Japonsku, strednej Ázii a juhozápadnej Ázii

          -   Vyber si rôzne oblasti a podľa máp a literatúry a porovnaj poľnohospodárstvo v jednotlivých oblastiach (zameranie poľnohospodárskej výroby, úroveň poľnohospodárskej výroby).

          8.5.   Vymenovať a určiť na mape oblasti vhodné pre cestovný ruch

          -   Podľa máp a literatúry vyber oblasti Ázie vhodné pre cestovný ruch a svoj výber zdôvodni.

          -   Navrhni trasu výletu po zaujímavých miestach Ázie.

          9. Oblasti Ázie

          9.1.   Vymedziť oblasti na mape

          -   Vyčleň podľa mapy oblasti.

          9.2.   Charakterizovať oblasti komplexne

          -   Opíš oblasti komplexne podľa postupu: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo a hospodárstvo.

           

          GEOGRAFIA AMERIKY

          Obsah

          1. Poloha a rozloha

          Poloha svetadiela určená zemepisnými súradnicami, poloha svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány, rozloha svetadiela.

          2. Členitosť pobrežia, ostrovy, moria

          Labradorský polostrov, Aljašský polostrov, Kalifornský polostrov, Yucatán, Florida, Grónsko, Veľké Antily, Malé Antily, Ohňová zem, Beringov prieliv, Drakov prieliv, Magalhaesov prieliv, Panamský prieplav, Hudsonov záliv, Kalifornský záliv, Mexický záliv, Karibské more.

          3. Povrch

          Povrchové celky (Kordillery, Andy, Apalačské vrchy, Brazílska vysočina, Mis-sissippská nížina, Amazonská nížina, Laplatská nížina, Orinocká nížina, Arktická nížina, Mexická plošina), Aconcagua. Rozloženie povrchových celkov v Amerike.

          4. Podnebie

          Podnebné pásma, rozloženie podnebných pásiem v Amerike, vplyv tvaru zemského povrchu, morských prúdov (Golfský, Labradorský, Peruánsky), stálych vetrov na podnebie Ameriky.

          5. Vodstvo

          Toky riek, poloha jazier a vodopádov v Amerike (Mississippi, Rieka sv. Vavrin-ca, Amazon, Orinoco, Paraná, Veľké kanadské jazerá, Titicaca, Angelov vodopád, Iguacu, Niagarské vodopády).

          6.    Prírodné typy krajín

          Rozloženie rastlinných pásiem, súvislosť rozloženia rastlinných pásiem s rozložením podnebných pásiem, život zvierat v jednotlivých rastlinných pásmach, zásahy človeka do prírody, národné parky.

          7. Obyvateľstvo a sídla

          Prví obyvatelia Ameriky, ich kultúra, príchod Európanov na svetadiel, rozmiestnenie obyvateľstva, rasy, politické rozdelenie, štáty, mestá (Kanada, USA, Mexiko, Brazília, Argentína, Kolumbia, Venezuela, Kuba, Chile, Peru, Uruguaj, Panama, Ottawa, Montreal, Toronto, New York, Washington, Detroit, Boston, Chicago, Atlanta, Los Angeles, Pittsburg, San Francisco, Mexico City, Havana, Brazília, Sao Paulo, Rio de Janeiro, Buenos Aires, Lima). Poloha štátov a sídiel.

          8. Hospodárstvo

          Ťažba nerastných surovín (ropa a zemný plyn, uhlie, farebné kovy). Priemyselné oblasti (severovýchod USA a juhovýchod Kanady, juhovýchod USA, západ USA, juhovýchodné pobrežie Brazílie). Zameranie priemyselnej výroby. Poľnohospodárske oblasti pestovania obilia (USA, Kanada, Argentína). Cestovný ruch, príklady oblastí navštevované turistami (prímorské oblasti, Kalifornia, Florida, Washington, Niagarské vodopády, Andy, Rio de Janeiro, Havajské ostrovy národné parky, atď.)

          8. Oblasti Ameriky

          Severná, stredná, južná oblasť Ameriky. Vyčlenenie oblastí, ÍKomplexná charakteristika oblastí.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          1. Poloha a rozloha

          1.1. Určiť polohu zemepisnými súradnicami

          -   Urči na mape, ktoré rovnobežky a poludníky prechádzajú cez Ameriku, urči najsevernejší, najjužnejší, najzápadnejší a najvýchodnejší bod Ameriky.

          -   Urči polohu ľubovoľného bodu na mape Ameriky zemepisnými súradnicami.

          -   Vypočítaj vzdialenosti medzi miestami podľa mierky mapy.

          1.2.   Určiť polohu vzhľadom na rovník, nultý poludník, obratníky a polárne kružnice

          -   Urči na mape kadiaľ prechádza rovník, nultý poludník, obratníky, polárne kružnice.

          1.3.   Určiť polohu svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány

          -   Opíš polohu svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány.

          -   Nakresli mentálnu mapu celého sveta a vyznač Ameriku.

          1.4.   Porovnať rozlohu Ameriky s rozlohou ostatných svetadielov

          -   Vymenuj svetadiely podľa mapy a uveď, ktoré majú väčšiu rozlohu ako Amerika a ktoré majú menšiu rozlohu.

          2.   Členitosť pobrežia, ostrovy, moria

          2.1. Vymenovať prvky členitosti pobrežia, moria, zálivy a určiť ich na mape

          -   Podľa mapy vymenuj jednotlivé prvky členitosti.

          -   Na obrysovej mape doplň vymenované prvky členitosti.

          3.   Povrch

          3.1.   Vymenovať a určiť na mape vybrané povrchové celky

          -   Na fyzickogeografickej mape ukáž a pomenuj vybrané povrchové celky.

          -   Zakresli do obrysovej mapy jednotlivé povrchové celky.

          3.2.   Poznať najvyšší vrch Ameriky

          -   Pomenuj najvyšší vrch Ameriky a porovnaj ho s najvyššími vrchmi Európy a sveta.

          4.   Podnebie

          4.1.   Zaradiť časti Ameriky do podnebných pásiem a porovnať ich podľa teploty a množstva zrážok

          -   Podľa mapy urči rozloženie podnebných pásiem.

          4.2.   Vysvetliť vplyv podnebných činiteľov na podnebie

          -   Opíš ako pôsobia na podnebie Ameriky zemepisná šírka, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška, morské prúdy (Golfský, Labradorský, Humboldtov), stále vetry.

          -   Vyber si rôzne časti Ameriky a opíš ich podnebie, napríklad Aljaška, Florida, západné pobrežie a pod.

          5.   Vodstvo

          5.1. Určiť na mape toky vybraných riek

          -   Na mape urči toky riek od prameňa po ústie.

          -   Pomenuj najdlhšiu reku Ameriky, porovnaj ju s najdlhšími riekami ostatných svetadielov.

          5.2.   Určiť na mape jazerá

          -   Urči na mape polohu jazier, pomenuj najväčšie jazero, najvyššie položené jazero.

          5.3.   Vymenovať vodopády a určiť, v ktorých oblastiach Ameriky sa nachádzajú

          -   Urči na mape polohu vodopádov Niagarské, Angelove, Iguacu.

          6.   Typy krajín

          6.1.   Určiť podľa mapy typy krajín v Amerike a vysvetliť ako súvisia s rozložením podnebných pásiem

          -   Podľa mapy urči rozloženie rastlinných pásiem v Amerike a vysvetli ako súvisia s polohou podnebných pásiem.

          6.2.   Zaradiť do rastlinných pásiem typické zvieratá

          -   Do rastlinných pásiem zaraď zvieratá, ktoré majú v nich prirodzený domov.

          6.3 Opísať zásahy človeka do prírody

          Opíš zásahy človeka do prírody v minulosti a v súčasnosti (kladné

          a záporné zásahy).

          Opíš polohu národných parkov (Yellowstonský, Yossemitský).

          7.   Obyvateľstvo a sídla

          7.1.   Poznať históriu osídľovania Ameriky

          -   Porozprávaj o objavovaní Ameriky

          7.2.   Opísať kultúru Mayov, Inkov, Aztékov, Eskimákov

          -   Uveď, v ktorých oblastiach žili v Amerike pred príchodom Európanov vyspelé civilizácie a stručne opíš ich kultúru.

          7.3.   Charakterizovať rozmiestnenie obyvateľstva v Amerike, určiť oblasti husto osídlené a riedko osídlené

          -   Urči podľa mapy oblasti, ktoré sú husto osídlené a ktoré riedko a uveď niektoré dôvody (napríklad Amazonská nížina, východné pobrežie, oblasť Mexického zálivu a pod.).

          7.4.   Uviesť štruktúru obyvateľstva podľa rás a opísať, v ktorých častiach Ameriky sa nachádzajú.

          -   Opíš, ktoré rasy obyvateľstva žijú na území Ameriky v súčasnosti a ako to bolo v minulosti.

          7.5.   Vybrané štáty určiť na mape

          -   Na mape politického rozdelenia urči polohu vybraných štátov, názvy ich hlavných miest.

          -   Na obrysovej mape urči štáty uvedené v obsahu

          7.6.   Zaradiť vybrané mestá do štátov

          Priraď k vybraným mestám štáty, v ktorých sa nachádzajú.

          8.   ÍHospodárstvo

          8.1.   Určiť oblasti ťažby ropy, zemného plynu, uhlia, farebných kovov

          -  Podľa mapy urči oblasti ťažby nerastných surovín.

          8.2.   Určiť priemyselné oblasti v Amerike a zameranie výroby

          -   Porovnaj oblasti Ameriky - severná, stredná a južná v zameraní priemyselnej výroby, vymenuj v každej oblasti jeden štát s výraznou priemyselnou výrobou.

          8.3.   Určiť poľnohospodárske oblasti Ameriky

          -   Urči, ktoré oblasti sú vhodné na pestovanie pšenice, kukurice, bavlníka, citrusových plodov, kávovníka, banánovníkov a chov hovädzieho dobytka.

          8.4.   Určiť oblasti v Amerike vhodné na cestovný ruch

          -   Podľa máp a literatúry vymenuj oblasti vhodné pre cestovný ruch.

          -   Navrhni trasu exkurzie po vybranom území Ameriky.

          9.   Oblasti Ameriky

          9.1.   Vymedziť oblasti na mape

          -   Podľa mapy urči hranice oblastí a ktoré štáty patria do jednotlivých oblastí.

          9.2.   ÍCharakterizovať jednotlivé oblasti

          -   Opíš oblasti podľa postupu: poloha, podnebie, povrch, vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo

          -   Jednotlivé vybrané štáty charakterizuj podľa tematických máp, v poradí: poloha, povrch, podnebie, vodstvo, obyvateľstvo, hospodárstvo

           

          GEOGRAFIA AUSTRÁLIE, OCEÁNIE, ANTARKTÍDY

          Obsah

          1. Poloha a rozloha Austrálie

          Poloha svetadiela v zemepisnej sieti, poloha svetadiela vzhľadom na ostatné svetadiely a oceány, rozloha.

          2. Členitosť pobrežia, moria, zálivy

          Tasmánia, Yorský polostrov, Veľký austrálsky záliv, Karpentársky záliv, Veľká koralová bariéra.

          3. Povrch

          Poloha povrchových celkov v Austrálii (Veľké predelové vrchy, Austrálske Alpy), rozloženie plošín a nížin v Austrálii.

          4. Podnebie

          Podnebné pásma, rozloženie vlhkých a suchých oblastí v Austrálii.

          5. Vodstvo

          Toky riek (Murray, Darling), poloha jazera (Eyrovo jazero). Podzemná voda. oblasti podzemnej vody.

          6. Prírodné typy krajín

          Rastlinné pásma, rozloženie rastlinných pásiem v Austrálii, zvieratá v Austrálii.

          7. Obyvateľstvo a sídla

          Osídľovanie svetadiela, pôvodní obyvatelia, prisťahovalci, rozmiestnenie obyvateľov. Sídla (Canberra, Sydney, Melbourne, Perth).

          8. Hospodárstvo

          Ťažba surovín, priemysel a poľnohospodárske oblasti.

          9. Oceánia

          Časti Oceánie (Polynézia, Melanézia, Mikronézia), Nový Zéland, Havajské ostrovy.

          10. Antarktída

          Poloha. História dobývania Južného pólu.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti

          1. Poloha a rozloha Austrálie

          1.1.   Určiť polohu na mape zemepisnými súradnicami, vzhľadom na rovník, nultý poludník, obratníky

          - Podľa mapy urči polohu Austrálie zemepisnými súradnicami, urči kadiaľ prechádza rovník, nultý poludník, 180-ty poludník, obratníky.

          1.2.   Určiť polohu Austrálie vzhľadom na ostatné svetadiely a porovnať ju s rozlohou ostatných svetadielov

          -   Nakresli mentálnu mapu sveta a vyznač v nej Austráliu, Antarktídu a Oceániu.

          1.3. Poznať  približnú  rozlohu  svetadiela  a porovnať  ju  s rozlohou ostatných svetadielov

          -   Zoraď svetadiely podľa rozlohy a urči poradie Austrálie.

          2.   Členitosť pobrežia, moria, zálivy

          2.1.   Vymenovať a určiť na mape prvky členitosti pobrežia, moria, zálivy

          -   Vymenuj a urči na mape vybrané prvky horizontálnej členitosti.

          -   Do obrysovej mapy zakresli vybrané prvky horizontálnej členitosti.

          2.2.   Vymenovať oceány obmývajúce Austráliu

          -   Vymenuj a ukáž na mape oceány, ktoré obmývajú Austráliu.

          3.   Povrch

          3.1.   Určiť na mape rozloženie pohorí, plošín, nížin

          -   Na fyzickogeografickej mape ukáž rozloženie povrchových celkov a slovne opíš ich polohu.

          3.2.   Poznať názov najvyššieho pohoria a určiť jeho polohu na svetadiely

          -   Na mape nájdi názov najvyššieho vrchu Austrálie a jeho výšku porovnaj s výškou najvyšších vrchov v ostatných svetadieloch.

          4.   Podnebie

          4.1.   Zaradiť jednotlivé časti Austrálie do podnebných pásiem

          -   Podľa mapy sveta, na ktorej sú vyznačené podnebné pásma, zaraď Austráliu do podnebných pásiem.

          4.2.   Určiť oblasti s veľkým množstvom zrážok a s nedostatkom zrážok

          -   Podľa mapy podnebia porovnaj oblasti s veľkým množstvom zrážok a s nedostatkom zrážok.

          5.   Vodstvo

          5.1.   Vymenovať a určiť na mape toky riek Murray a Darling a jazero Eyrovo

          -   Podľa mapy urči toky dvoch vybraných riek od prameňa po ústie, polohu jazera. Urči, čo znamenajú v Austrálii občasné toky.

          5.2.   Určiť oblasti s podzemnou vodou a jej význam pre život obyvateľov

          -   Podľa mapy urči oblasti s podzemnou vodou. V súvislosti s podnebnými charakteristikami svetadiela zhodnoť význam podzemnej vody pre obyvateľov.

          6.   Prírodné typy krajín

          6.1. Určiť rozloženie rastlinných pásiem v Austrálii

          -   Podľa mapy uveď rozloženie rastlinných pásiem. Porovnaj s mapou podnebných pásiem a vysvetli súvislosti.

          6.2.   Vymenovať zvieratá žijúce v Austrálii

          -   Vymenuj typické zvieratá pre Austráliu.

          6.3   Opíš zásahy človeka do prírody

          -   Opíš zásahy človeka do prírody v minulosti a v súčasnosti.

          7.   Obyvateľstvo a sídla

          7.1.   Opísať plavby Európanov k Austrálii v minulosti a spôsob osídľovania svetadiela

          -   Vymenuj moreplavcov, ktorí sa dostali k brehom Austrálie a začali ich objavovať pre Európu.

          -   Porozprávaj o postupnom osídľovaní Austrálskeho kontinentu.

          7.2.   Opísať pôvodných obyvateľov a ich vzťah k prisťahovalcom

          -   Porozprávaj o živote pôvodných obyvateľov Austrálie a o problémoch s prisťahovalcami.

          7.3.   Zdôvodniť nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva, určiť oblasti husto zaľudnené a riedko zaľudnené

          -   Podľa mapy povrchových celkoch, podnebia a obyvateľstva urči oblasti husto osídlené a oblasti riedko osídlené.

          -   Vysvetli dôvody, ktoré viedli obyvateľstvo k rozhodnutiu usídliť sa na východnom pobreží.

          7.4.   Vymenovať a určiť na mape vybrané sídla

          -   Vymenuj najväčšie mestá Austrálie a lokalizuj ich.

          8.   ÍHospodárstvo

          8.1.   Opísať zameranie poľnohospodárskej výroby

          -   Opíš    hlavné zameranie poľnohospodárskej výroby, zdôvodni väčší význam živočíšnej výroby ako rastlinnej výroby.

          8.2.   Opísať zameranie priemyselnej výroby

          -   Podľa hospodárskej mapy urči nerastné suroviny, nachádzajúce sa v Austrálii a výrobky, na ktoré sa zameriava austrálsky priemysel,

          9.   Oceánia

          9.1.   Určiť oblasti Oceánie na mape a vymenovať jej časti

          -   Na fyzickogeografickej mape urči oblasti Oceánie,

          9.2.   Určiť na mape Havajské ostrovy, Fidži, Tahiti, Nový Zéland

          -   Na mape lokalizuj vybrané ostrovy a zaraď ich do oblastí Oceánie,

          10.   Antarktída

          10.1.   Určiť polohu Antarktídy na mape

          -   Na fyzickogeografickej mape lokalizuj Antarktídu,

          10.2.   História dobývania Južného pólu

          -   Porozprávaj o cestách Roalda Amundsena a Roberta Scotta k Južnému pólu.

          10.3.   Poznať význam Antarktídy pre ľudstvo

          -   Uveď príklady možného hospodárskeho využitia Antarktídy a spolupráce pri výskume jej prírodného prostredia.

          -   Uveď činnosti, ktoré spôsobujú narúšanie prírodného prostredia Antarktídy.

           

          GEOGRAFIA OCEÁNOV

          Obsah :

          1. Rozloženie svetového oceánu na Zemi a jeho členenie

          Porovnanie plochy oceánu a súše na severnej a južnej pologuli. Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán.

          2. Časti oceánu, dno oceánu

          Moria, zálivy, prielivy, prieplavy. Príklady častí oceánov.

          Dno oceánov (pevninový šelf, pevninový svah, oceánska panva, pevninový svah,

          oceánska priekopa, ostrov) a príklady v jednotlivých oceánoch.

          3. Pohyby vody oceánoch

          Príliv a odliv, príboj, morské prúdy, príklady studených a teplých morských prúdov, priebeh ich prúdenia, vplyv na podnebie priľahlých pevnín (Golfský, Labradorský, Humboldtov, Kuro-šio, Oja-šio, Kanársky).

          4. Hospodárske využitie oceánov

          Rybolov, prílivové elektrárne, ťažba nerastných surovín z morského dna.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          1. Rozloženie svetového oceánu

          1.1. Určiť na mape rozloženie svetového oceánu

          - Na fyzickogeografickej mape urči polohu svetového oceánu, porovnaj plochu oceánu na severnej pologuli a na južnej pologuli, porovnaj plochu oceánu s plochou súše.

          1.2.   Určiť na mape jednotlivé oceány

          -   Vymenuj jednotlivé časti svetového oceánu a lokalizuj ich na mape.

          1.3.   Porovnať oceány podľa rozlohy, hĺbky

          -   Podľa tabuliek zoraď oceány podľa rozlohy a podľa hĺbky.

          2.   Časti oceánu, dno oceánu

          2.1.   Určiť na mape vybrané moria, zálivy, prielivy, prieplavy

          -   Lokalizuj na mape moria, zálivy, prielivy, opíš ich polohu vo vzťahu k oceánom a svetadielom.

          2.2.   Vymenovať časti oceánskeho dna a určiť príklady na mape

          -   Podľa schémy dna oceánu pomenuj jednotlivé časti oceánskeho dna.

          -   Na fyzickogeografickej mape nájdi príklady na jednotlivé časti oceánskeho dna.

          3.   Pohyby vody v oceánoch

          3.1.   Vysvetliť vznik prílivu, odlivu, príboja

          -   Vysvetli ako vzniká príliv, odliv, príboj.

          3.2.   Podľa mapy opísať smer prúdenia morských prúdov, ich význam

          -   Opíš priebeh vybraných morských prúdov, vysvetli kedy je morský prúd studený, kedy je teplý a aké má vlastnosti.

          -   Opíš vplyv morských prúdov na podnebie priľahlých pevnín. Porovnaj vplyv teplého morského prúdu, vplyv studeného morského prúdu

          -   Vymenuj najznámejšie morské prúdy a lokalizuj na mape smer ich prúdenia.

          4.   Plavby cez oceán

          4.1. Opísať plavbu Krištofa Kolumba, Fernana Magalhaesa a Vasco de Gama

          -   Porozprávaj príbehy o plavbách vybraných moreplavcov v minulosti.

          5.   Hospodárske využitie oceánov

          5.1.   Charakterizovať význam oceánov pre ťažbu ropy a rybolov

          -   Opíš oblasti, ktoré sú najviac využívané pre rybolov, porovnaj podľa tabuliek štáty s najväčším rybolovom.

          -   Vymenuj nerastné suroviny, ktoré by bolo možné ťažiť z dna oceánu.

          5.2.   Opísať problémy so znečisťovaním morí

          -   Uveď príklady znečisťovania morí (ropou, cestovným ruchom). Priprav stručné informácie z tlače.

           

           

          GEOGRAFIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

          Obsah

          1. Poloha

          Poloha Slovenska určená zemepisnými súradnicami, poloha Slovenska určená na zemských pologuliach, na mape sveta a Európy, poloha Slovenska v rámci Európy vzhľadom na moria (Jadranské, Stredozemné, Čierne, Baltské, Severné), vzhľadom na povrchové celky (napríklad Alpy, Česká vysočina, Východoeurópska nížina), Poloha Slovenska na politickej mape, susedné štáty, poloha miestnej krajiny na mape.

          2. Územie Slovenska v Európe

          Územie Slovenska v Európe.

          3. Geologická stavba Slovenska

          Flyšové, sopečné, jadrové pohoria a horninové zloženie (pieskovec a ílovec, žula a vápenec, andezit), Panónska panva (štrky a zvyšky spraše). Vybrané pohoria v jednotlivých geologických pásmach, priebeh geologických pásiem na Slovensku.

          4. Reliéf

          Vonkajšie činitele pôsobiace na povrch a príklady ich činnosti pri tvarovaní zemského povrchu (napr. na Záhorskej nížine, v Súľovských skalách, Podunajskej nížine, Slovenskom raji, Tatrách, pieskové presypy, sprašové nánosy, skalné mesto, riečna dolina, ľadovcová dolina).

          Geomorfologické celky (Podunajská nížina, Záhorská nížina, Hornonitrianska kotlina, Malé Karpaty, Oravská kotliny, Podtatranská kotlina, Považské podolie, Žilinská kotlina, Turčianska kotlina, Nízke Tatry, Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Slovenský raj, Zvolenská kotlina, Horehronské podolie, Juhoslovenská kotlina, Žiarska kotlina, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Slovenské rudohorie, Košická kotlina, Východoslovenská nížina, Pieniny, Nízke Beskydy).

          5. Podnebie

          Podnebné pásmo, podnebné oblasti na Slovensku ovplyvnené nadmorskou výškou (teplá,. mierne teplá, chladná). Charakteristiky podnebných oblastí. Podnebie v miestnej oblasti.

          6. Vodstvo

          Rieky (Morava, Dunaj, Váh, Turiec, Nitra, Hron, Hornád, Torysa, Kysuca, Laborec, Ondava, Latorica, Bodrog, Ipeľ, Slaná, Poprad, Dunajec). Úmorie Čierneho mora, úmorie Baltského mora. Jazerá a vodné nádrže (Veľké Hincovo pleso, Štrbské pleso, Oravská priehrada, Zemplínska šírava, Liptovská Mara, Gabčíkovo). Podzemné vody, minerálne a termálne (Žitný ostrov), kúpele (Piešťany, Bardejovské kúpele, Trenčianske Teplice). Vodstvo v miestnej krajine.

          7. Pôdy

          Pôdne druhy na Slovensku (ílovité, piesočnaté, hlinité, skeletnaté), pôdne typy (hnedozem, černozem, hnedá lesná pôda, podzol, lužné a nivné pôdy).

          8. Rastlinstvo a živočíšstvo

          Rastlinné pásmo, do ktorého patrí Slovensko, výškové rastlinné stupne s prevládajúcim stromovým porastom (dubový, bukový, smrekový, kosodrevinový, stupeň alpínskych lúk), lužné lesy. Pásma živočíšstva (pásmo stepného živočíšstva, živočíšstvo listnatých lesov, ihličnatých lesov, pásmo vysokohorského živočíšstva), ochrana prírody, národné parky.

          9. Obyvateľstvo a sídla

          Charakteristika obyvateľov (počet obyvateľov zaokrúhlený na milióny), národnostná štruktúra, najpočetnejšie národnosti. Náboženská štruktúra. Sídla (Bratislava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Bardejov, Bojnice, Brezno, Čadca, Čierna nad Tisou, Detva, Dolný Kubín, Dubnica nad Váhom, Dunajská Streda, Gbely, Handlová, Hlohovec, Humenné, Kežmarok, Kolárovo, Komárno, Košice, Kremnica, Leopoldov, Levice, Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Malacky, Martin, Michalovce, Modra, Nitra, Nižná, Nováky, Nové Zámky, Partizánske, Piešťany, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota, Rožňava, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Svidník, Starý Smokovec, Šaľa, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Trnava, Vranov nad Topľou, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žilina, Veľký Krtíš, Zlaté Moravce).

          10. Územné a správne členenie Slovenska

          Aktuálne členenie Slovenska na územné celky.

          11. Hospodárstvo

          Oblasti vhodné na poľnohospodársku výrobu v súvislosti s podnebnou oblasťou, pôdami. Teplá podnebná oblasť (pestovanie pšenice, kukurice, cukrovej repy v Podunajskej a Východoslovenskej nížine). Mierne teplá oblasť (pestovanie zemiakov, pšenice, jačmeňa). Chladná oblasť (bez poľnohospodárskeho využívania). Živočíšna výroba, chov hovädzieho dobytka, oviec. Poľnohospodárska výroba v miestnej krajine. Priemysel. Priemyselné odvetvia a priemyselná výroba. Ťažba energetických surovín: hnedé uhlie (Hornonitrianska kotlina,) ťažba neenergetických surovín, vápenec, magnezit (Slovenské Rudohorie), soľ (Prešov), priemyselné odvetvia, konzervárne (Rimavská Sobota), textilný a odevný priemysel (Trenčín, Púchov), výroba kože a kožiarskych výrobkov (Liptovský Mikuláš) drevospracujúci (Banská Bystrica, Zvolen), Výroba chemických výrobkov a chemických vlákien (Šaľa, Bratislava, Nitra, výroba gumových výrobkov (Bratislava, Púchov), výroba kovov a kovových výrobkov (Košice, Podbrezová), výroba strojov a prístrojov (Zlaté Moravce, Trenčín). Výroba dopravných prostriedkov (Bratislava). Aktualizovať stav priemyselnej výroby. Priemyselná výroba v miestnej krajine.

          Súčasný stav a problémy v priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe. Doprava (cestná, železničná, námorná, letecká). Cestovný ruch na Slovensku.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          1. Poloha

          1.1.   Určiť na mape polohu Slovenska zemepisnými súradnicami

          -   Urči v súradnicovej sieti polohu Slovenska.

          -   Podľa mapy urči, ktoré rovnobežky a poludníky prechádzajú územím Slovenska.

          -   Urči na obrysovej mape dve hlavné rovnobežky.

          -   Urči polohu ľubovoľného bodu na mape Slovenska zemepisnými súradnicami.

          1.2.   Určiť polohu Slovenska vzhľadom na zemské pologule

          -   Urči na mape sveta a Európy polohu Slovenska vzhľadom na pologule.

          -   Na ľubovoľnej fyzickogeografickej alebo politickej mape urči polohu Slovenska v Európe. Podľa akých orientačných bodov určíš polohu?

          -   Urči podľa mapy štáty, ktoré majú rovnakú zemepisnú šírku alebo rovnakú zemepisnú dĺžku ako Slovensko.

          1.3.   Určiť polohu Slovenska v rámci svetadiela, vzhľadom na povrchové celky Európy

          -   Na fyzickogeografickej mape naznač smer od Slovenska k Alpám, Východoeurópskej nížine, Krkonošiam.

          -   Na výseku fyzickogeografickej mapy zakresli smer k vybraným povrchovým celkom Európy.

          1.4.   Určiť polohu Slovenska vzhľadom na moria

          -   Na mape urči smer k moriam: Baltskému, Jadranskému, Severnému, Čiernemu.

          1.5.   Určiť polohu Slovenska vzhľadom na susedné štáty

          -   Na politickej mape Európy urči polohu Slovenska a jeho susedných štátov. Pomenuj susedné štáty a ich hlavné mestá.

          1.6.    *Určiť polohu miestnej oblasti na turistickej a lebo topografickej mape

          -   Identifikuj lokality na turistickej mape miestnej krajiny.

          1.7.   Poznať rozlohu Slovenska

          -   Uveď presnú rozlohu Slovenska.

          2.   Územie Slovenska v Európe

          2.1.   Určiť polohu Slovenska na mape v oblasti Karpát a Panónskej panvy

          -   Na fyzickogeografickej mape urči priebeh Karpát a Panónskej panvy.

          2.2.   Určiť, cez ktoré ďalšie štáty prechádza oblúk Karpát a Panónskej panvy

          -   Urči podľa mapy štáty do ktorých zasahujú Karpaty.

          2.3.   Určiť na mape najvyšší a najnižší bod Slovenska

          -   Na mape urči najvyšší a najnižší bod Slovenska.

          2.4.   *Určiť, do ktorej časti patrí miestna oblasť (Karpaty alebo Panónska panva)

          -   Podľa mapy opíš do ktorej časti patrí miestna krajina.

          2.5   Určiť polohu Slovenska medzi ostatnými štátmi v Európe

          -   Na mape štátov Európy urči polohu Slovenskej republiky, susedných štátov, polohu Slovenska voči ďalším štátom Európy

          3.   Geologická stavba Slovenska

          3.1.   Určiť na mape časti Slovenska, v ktorých sa nachádzajú flyšové, jadrové a sopečné pohoria

          -   Na fyzickogeografickej mape urči priebeh flyšových, jadrových, sopečných pohorí. Podľa mapy zaraďuj rôzne pohoria do jednotlivých častí.

          3.2.   Uviesť príklady pohorí v jednotlivých pásmach a určiť ich na mape (Štiavnické vrchy, Tatry, Nízke Tatry, Malé Karpaty, Nízke Beskydy, Biele Karpaty)

          -   Vymenuj a ukáž na mape pohoria patriace do jednotlivých pásiem (2-3 pohoria v každom pásme).

          3.3.   Porovnať geologické pásma podľa horninového zloženia

          -   Porovnaj jednotlivé geologické pásma podľa horninového zloženia: andezit, vápenec, pieskovec, ílovec, žula. Uveď konkrétne príklady využitia hornín v priemysle.

          3.4.   Určiť na mape časti Panónskej panvy

          -   Na mape Slovenska urči polohu troch nížin, patriacich do Panónskej panvy.

          3.5.   ÍZaradiť svoju oblasť do geologického pásma

          -   Urči, do ktorej geologickej časti patrí miestna krajina.

          4.   Reliéf

          4.1.   Opísať ako pôsobia vonkajšie činitele na povrch v jednotlivých častiach Slovenska

          -   Opíš, ktoré činitele a akým spôsobom vytvárali povrch v rôznych častiach Slovenska (napríklad v Súľovských vrchoch, Podunajskej nížine, Záhorskej nížine, Slovenskom raji, Tatrách).

          -   Podľa rôznych obrázkov oblastí Slovenska urči, ktorý činiteľ prevládal v danej lokalite a tvoril zemský povrch.

          -   Na ľubovoľnom obrázku Tatier vyznač štít, dolinu, pleso. Vysvetli ako vznikli.

          4.2.   Opísať ako človek pôsobí na tvárnosť povrchu

          -   Uveď konkrétne príklady ako človek tvorí zemský povrch svojimi aktivitami (napr. lomy, haldy).

          4.3.   Určiť na mape geomorfologické celky

          -   Podľa mapy urči polohu geomorfologických celkov.

          4.4.   ÍPomenovať geomorfologické celky miestnej oblasti

          -   V teréne pomenovať geomorfologické celky miestnej krajiny.

          4.5.   Podčiarknuté geomorfologické celky určiť na obrysovej mape

          -   Doplň názvy geomorfologických celkov do obrysovej mapy.

          4.6.   *Zaraď miestnu krajinu na mape do geomorfologických celkov na mape

          -   Urči podľa mapy a pomenuj v teréne geomorfologické celky miestnej krajiny.

          5.   Podnebie

          5.1.   Vymenuj podnebné činitele a opíš ich vplyv na podnebie Slovenska

          -   Vymenuj podnebné činitele (zemepisná šírka, nadmorská výška, vzdialenosť od oceánu a orientácia pohorí) a opíš ako ovplyvňujú charakter podnebia.

          5.2.   Zaradiť Slovensko do podnebného pásma a opísať podnebie v severnom miernom pásme na základe teploty, zrážok a prevládajúcich vetrov

          -   Opíš podnebie na Slovensku ako sa mení počasie v priebehu jednotlivých ročných období, ako sa mení teplota a množstvo zrážok.

          -   Vysvetli ako sa prejavuje prúdenie stálych vetrov na podnebí Slovenska, ktoré časti Slovenska sú náveterné, ktoré záveterné.

          5.3.   Vymenovať a približne určiť na mape tri podnebné oblasti

          -   Na mape urči oblasť teplú, mierne teplú, chladnú.

          -   Zaraď významné povrchové celky: Tatry, Podunajská nížina, Juhoslovenská kotlina, Záhorská nížina, Východoslovenská nížina Turčianska kotlina, Košická kotlina, Malé Karpaty, Malá Fatra, do podnebných oblastí.

          5.4.   Porovnať podnebné oblasti podľa poľnohospodárskeho využitia

          -   Urči na konkrétnych príkladoch ako sa poľnohospodársky využívajú jednotlivé podnebné oblasti, ktorá oblasť je najvhodnejšia, ktorá je najmenej vhodná pre pestovanie plodín.

          5.5.   ÍUrčiť do ktorej podnebnej oblasti patrí miestna oblasť

          -   Zaraď miestnu krajinu do podnebnej oblasti, pozoruj počasie a charakterizuj podnebie.

          6.   Vodstvo

          6.1.   Na mape určiť vybrané toky riek

          -   Podľa mapy urči toky vybraných riek od prameňa po ústie.

          -   Urči na mape Európy toky, ktoré pretekajú cez Slovensko do alebo z iného štátu.

          -   Podľa tabuliek zoraď rieky Slovenska podľa dĺžky. Porovnaj ich s najdlhšími riekami sveta a Európy.

          6.2.   Opísať podľa mapy územie, cez ktoré rieky pretekajú (povrch, sídla)

          -   Opíš podľa mapy územie, cez ktoré rieky pretekajú. Pomenuj geomorfologické celky, ktoré sa nachádzajú v blízkosti rieky, sídlo cez ktoré rieka preteká, opíš smer toku , prítoky.

          -   Vytváraj dvojice: rieka a mesto, cez ktoré rieka preteká.

          6.3.   Podčiarknuté rieky v obsahu určiť na obrysovej mape

          Do obrysovej mapy doplň názvy vyznačených riek.

          6.4.   Určiť na mape úmoria

          -   Vyznač podľa mapy úmoria, ku ktorým patrí územie Slovenska.

          -   Porovnaj úmorie Čierneho mora a úmorie Baltského mora podľa rozlohy.

          6.5.   Určiť na mape povodia vybraných riek

          -   Podľa mapy urči povodia vybraných riek.

          6.6.   Zakresliť povodia na mape

          -   Na obrysovej mape ohranič povodia Váhu, Hrona, Hornádu, Nitry.

          -   Do mapky s riečnou sieťou zakresli rozhrania medzi povodiami .

          6.7.   Určiť na mape jazerá, vodné nádrže a opísať ich význam

          -   Na fyzickogeografickej mape urči jazerá a vodné nádrže.

          -   Vymenuj funkcie vodných nádrží.

          6.8.   Vysvetliť nerovnomerné rozmiestnenie podzemných vôd

          -   Vysvetli ako súvisí rozmiestnenie podzemných vôd s horninovým zložením a podľa horninového zloženia uvedeného na mape označ oblasti, kde je dostatok podzemnej vody a kde je málo podzemnej vody a aké problémy sú s tým spojené

          6.9.   *Určiť využitie podzemných vôd, vymenovať kúpele

          -   Opíš možnosti využitia podzemných vôd na Slovensku a ako sa v skutočnosti využívajú. Navrhni opatrenia na zlepšenie.

          -   Napíš názvy troch kúpeľných miest a uveď, ktoré liečivé účinky sa v uvedených kúpeľoch využívajú.

          6.10.   ÍVymenovať vodné toky a vodné plochy v miestnej krajine, ku ktorému povodiu a úmoriu patria

          -   Vymenuj vodné toky a vodné plochy v miestnej krajine a opíš ich.

          7.   Pôdy

          7.1.   Vymenovať pôdne druhy na Slovensku, porovnať ich podľa úrodnosti

          -   Vymenuj pôdne druhy na Slovensku, porovnaj ich podľa úrodnosti, urči oblasti pôdnych druhov na Slovensku.

          7.2.   Vymenovať pôdne typy na Slovensku, určiť oblasti rozmiestnenia

          -   Vymenuj pôdne typy nachádzajúce sa na území Slovenska a opíš ich rozmiestnenie, napr. nivné pôdy pri riekach, černozeme na nížinách a pod.

          -   Rozhodni podľa mapy, ktoré pôdne typy zaberajú najväčšie časti územia SR.

          7.3.   Porovnať  pôdne typy  podľa úrodnosti  a poľnohospodárskeho využitia

          -   Porovnaj pôdne typy na Slovensku podľa úrodnosti černozem, hnedozem, rendzina, nivná pôdy.

          -   Uveď ktoré pôdne typy sa dajú využívať pre poľnohospodársku výrobu a ktoré nie.

          8.   Rastlinstvo a živočíšstvo

          8.1.   Určiť, do ktorého typu krajiny patrí Slovensko

          -   Opíš podľa mapy polohu Slovenska v rastlinnom pásme na zemeguli a uveď jeho základné charakteristiky, typické druhy rastlín a zvierat.

          8.2.   Opísať ako sa mení rastlinstvo so stúpajúcou nadmorskou výškou

          -   Nakresli schému výškových rastlinných stupňov v pohorí.

          8.3.   Zaradiť do jednotlivých výškových stupňov rastlinstva živočíchov

          -   V každom výškovom stupni rastlinstva uveď dvoch typických živočíchov.

          8.4.   Vysvetliť pojem lužné lesy a určiť na mape, v ktorých častiach Slovenska sa nachádzajú

          -   Podľa mapy uveď, v ktorých častiach Slovenska sa nachádzajú lužné lesy a vymenuj tri stromy v lužných lesoch.

          8.5.   Opísať ako sa jednotlivé výškové rastlinné stupne využívajú

          -   Porovnaj ako sú jednotlivé rastlinné stupne využívané.

          8.6.   Vymenovať národné parky a určiť ich na mape

          -   Vymenuj národné parky na Slovensku a lokalizuj ich na mape. Porozprávaj niekoľkými vetami ich charakteristické znaky.

          8.7.   ÍPoznať chránené oblasti alebo objekty miestnej krajiny

          -   Vymenuj zaujímavé chránené lokality alebo objekty v blízkosti Tvojho bydliska.

          9.   Obyvateľstvo a sídla

          9.1.   Poznať počet obyvateľov zaokrúhlený na milióny

          -   Uveď počet obyvateľov zaokrúhlený na milióny.

          -   Porovnaj počet obyvateľov SR s počtom obyvateľov niektorých susedných štátov.

          9.2.   Zdôvodniť nerovnomerné osídlenie obyvateľstva na území Slovenska

          -   Porovnaj mapu povrchu a mapy osídlenia. Na základe porovnania uveď, ktoré oblasti sú vhodné pre osídlenia a ktoré nie. Uveď podmienky pre vznik sídla.

          9.3.   Uviesť najpočetnejšie národnostnú a náboženskú štruktúru na území Slovenska

          -   Vymenuj najpočetnejšie národnosti a náboženstvá na území Slovenska.

          -   Urči oblasti, v ktorých sú sústredené národnostné menšiny.

          9.4.   ÍCharakterizovať      národnostnú      a náboženskú      štruktúru v miestnej oblasti

          -   Vymenuj národnostné menšiny a náboženstvá v miestnej oblasti.

          9.5.   Vybrané sídla určiť na mape, charakterizovať ich polohu a uviesť ich hospodársku alebo kultúrnu charakteristiku

          -   Vybrané  sídla lokalizuj na mape, uveď ich polohu v geomorfologickom celku, v blízkosti rieky.

          -   Opíš ich hospodársku alebo kultúrnu charakteristiku, čo je významné v každom meste.

          -   O každom meste vytvor, na základe máp a literatúry, stručnú charakteristiku, podľa ktorej sa dá zistiť o aké mesto ide: (napr: Slovnaft, Dunaj, hrad, 500 000 obyvateľov, chemický priemysel, korunovačné mesto)

          9.6.  Podčiarknuté sídla určiť na obrysovej mape

          -   Na obrysovej mape sú štvorčekom zakreslené polohy sídiel. Lokalizované sú na riekach. Urči názvy sídiel a rieky, ktoré cez ne alebo v blízkosti nich pretekajú.

          -   Vypočítaj vzdušné vzdialenosti medzi sídlami podľa mierky mapy.

          10.   Územné a správne členenie Slovenska

          10.1.   Opísať súčasné územné a správne členenie

          -   Vymenuj celky, ktoré tvoria súčasné územné a správne členenie.

          10.2.   Vymenovať kraje a krajské mestá v Slovenskej republike

          -   Vymenuj kraje a krajské mestá.

          -   Vymenuj názvy okresov v Tvojom kraji.

          10.3.   ÍZaradiť svoje sídlo do kraja a okresu

          -   Vymenuj sídla okresu a sídla susediace s Tvojím sídlom.

          -   Porozprávaj o histórii, súčasnosti a budúcnosti sídla, v ktorom žiješ.

          11.   Hospodárstvo

          11.1.   Určiť na Slovensku oblasti vhodné na poľnohospodársku výrobu

          -   Zhodnoť a porovnaj vhodné a nevhodné oblasti na Slovensku pre pestovanie poľnohospodárskych plodín (oblasť Podunajskej nížiny, Tatier, Záhorskej nížiny). Porovnaj ich podľa nadmorskej výšky, podnebia, pôd.

          11.2.   Vymenovať hlavné plodiny, ktoré sa v oblastiach pestujú

          -   Rozdeľ oblasti vhodné na pestovanie určitých plodín, napr. pšenica, kukurica, jačmeň, zemiaky, vinič, a pod. Uveď aké podmienky pestovania vyžadujú jednotlivé plodiny.

          11.3.   Vymenovať hospodárske zvieratá, ktoré sa chovajú na Slovensku a oblasti ich chovu

          -   Vymenuj hospodárske zvieratá ktoré sa chovajú na Slovensku a uveď, ktoré podmienky sú nutné pre chov hovädzieho dobytka, oviec, hydiny a do akej miery tieto podmienky ovplyvňujú oblasti chovu.

          11.4.   Vymenovať priemyselné odvetvia a výrobky, ktoré sa vyrábajú na Slovensku

          -   Vymenuj priemyselné odvetvia na Slovensku a uveď príklady výrobkov, ktoré sa v nich vyrábajú.

          -   Vymenuj výrobky, ktoré sa nachádzajú v domácnosti alebo v škole a pomenuj priemyselné odvetvia, ktoré ich vyrábajú.

          11.5.   Určiť strediská, v ktorých je sústredený priemysel (aktualizovať podľa súčasného stavu

          -   Podľa mapy doplň k strediskám značky nerastných surovín (ropa, hnedé uhlie, magnezit, soľ, vápenec).

          -   Uveď konkrétne príklady ako sa využívajú jednotlivé nerastné suroviny.

          -   Podľa mapy opíš rozmiestnenie priemyselných odvetví. Vymenuj najznámejšie mestá s možnosťami priemyselnej výroby (napr. Bratislava - chemická výroba, Partizánske - výroba obuvi, atď.).

          -   Napíš názvy sídiel, v ktorých sa vyrábajú napríklad lode, odevy, potraviny, lieky, oceľ, chladničky atď.

          -   Uveď príklady výrobkov, ktoré sa vyrábajú na Slovensku a sú v Tvojej domácnosti alebo v škole.

          -   Podľa informácií z tlače zostav stručnú charakteristiku stavu priemyselnej a poľnohospodárskej výroby na Slovensku.

          11.6.   Opísať priemyselnú výrobu v miestnej krajine

          -   Vymenuj závody, nachádzajúce sa v miestnej krajine a sortiment výrobkov, ktoré sa v nich vyrábajú.

          11.7.   ÍPodľa mapy opísať cestnú a železničnú sieť

          -   Porovnaj mapy povrchu a dopravy. Vysvetli aké sú súvislosti medzi prírodnými pomermi a dopravnými trasami a uveď konkrétne príklady.

          -   Na mape dopravy charakterizuj spojenia miest železničnými a cestnými líniami, medzinárodné trasy, diaľnice.

          -   Podľa cestovných poriadkov vyber cestné alebo železničné trate najviac vyťažené.

          11.8.   Vymenovať letiská a prístavy na Slovensku

          -   Zhodnoť súčasný stav prevádzky letísk na Slovensku a prístavov.

          11.9.   Podľa mapy opísať trasy ropovodov a plynovodov

          -   Podľa mapy opíš trasy ropovodov a plynovodov, prechádzajúcich cez Slovensko a sídla, ktoré sú priamo na ne napojené.

          11.10.   ÍOpísať dopravu v miestnej krajine

          -   Nakresli schému, predstavujúcu vaše sídlo a sídla, s ktorými je vytvorené priame železničné alebo cestné spojenie.

          -   Zhodnoť stav dopravy a rozvoja cestovného ruchu v Tvojom sídle a uveď návrhy na zlepšenie.

          -   Podľa cestovného poriadku vymenuj sídla, cez ktoré prechádza autobusový alebo vlakový spoj do okresného alebo krajského alebo hlavného mesta.

          11.11.   Vymenovať a určiť na mape strediská Slovenska, ktoré sú vhodné na rozvoj cestovného ruchu

          -   Podľa mapy vyznač oblasti vhodné pre CR a opíš zaujímavé miesta vhodné pre cestovný ruch.

          -   Vymenuj objekty, zaradené do zoznamu UNESCO.

          -   Priprav trasu možnej exkurzie po význačných strediskách cestovného ruchu na Slovensku.

          11.12.   ÍOpísať možnosti rozvoja cestovného ruchu v miestnej krajine

          -   Predstav miestnu krajinu potenciálnym turistom ako oblasť vhodnú pre cestovný ruch.

          -   Opíš zaujímavé lokality miestnej oblasti.

           

          KRAJINA A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

          Obsah

          1. Krajina

          Prírodná a kultúrna krajina, typy krajín, zložky krajiny, vzťahy medzi zložkami krajiny, krajina a životné prostredie.

          2. Činnosť človeka v krajine

          Ťažba nerastných surovín (najmä ropa, zemný plyn, uhlie, lesné hospodárstvo (dažďové lesy, lesy mierneho pásma, tajga), priemyselná výroba, poľnohospodárstvo, doprava, vznik sídiel a ich vplyv na krajinu v rôznych častiach sveta. Kladná a záporná činnosť človeka. Globálne hospodárske a spoločenské problémy.

          3. Globálne ekologické problémy

          Ozónová diera, skleníkový efekt, kyslý dážď.

          4. Ochrana životného prostredia

          Národné parky, chránené oblasti, chránené objekty. Národné parky sveta Yellowstonský, Yosemitský, Sagarmatha, Krugerov, národné parky na Slovensku.

          5. Životné prostredie v miestnej krajine

          Znečisťovanie a ochrana životného prostredia.

          Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov

          1.   Krajina

          1.1.   Vysvetliť pojem krajina

          -   Vysvetli pojem krajina , uveď konkrétny príklad .

          1.2.   Vymenovať zložky krajiny a vzťahy medzi nimi

          -   Vymenuj zložky krajiny. Opíš vzťahy medzi jednotlivými časťami krajiny.

          1.3.   ÍUviesť príklady vzťahov medzi zložkami krajiny všeobecne a vo svojom okolí

          -   Nakresli krajinu v okolí Vašej školy a opíš aké zložky krajiny ju tvoria.

          -   Opíš čo sa stane, keď sa v krajine zničí jedna zložka. Aké následky to bude mať pre ostatné zložky krajiny a pre človeka.

          1.4.   Určiť rozdiel medzi prírodnou a kultúrnou krajinou a vysvetliť zmenu prírodnej krajiny na umelú na príkladoch kladnej a zápornej činnosti človeka

          -   Vysvetli v čo je rozdiel medzi prírodnou a kultúrnou krajinou.

          -   Nakresli 2 obrázky. Na obr. A zakresli prírodnú krajinu, na obr. B zakresli tú istú krajinu pozmenenú človekom kladnou alebo zápornou činnosťou.

          -   Opíš čo tvorí prímorskú krajinu, horskú, nížinnú, mestskú.

          1.5.   Vysvetliť vzťah medzi krajinou a životným prostredím

          -   Vysvetli rozdiel medzi pojmami krajina a životné prostredie.

          2. Činnosť človeka v krajine

          2.1.   Uviesť spôsoby ťažby nerastných surovín, oblasti ťažby ropy a uhlia vo svete

          -   Vymenuj päť oblastí na svete s ťažbou ropy a tri oblasti ťažby uhlia.

          2.2.   Opísať ako vplýva ťažba nerastných surovín na krajinu v rôznych oblastiach sveta

          -   Opíš spôsoby ako sa ťaží ropa a ako negatívne vplýva na krajinu (vrtná plošina, havária tankeru, ťažobná jama, hluk, prašnosť, hlušina, halda, poddolovanie).

          2.3.   Určiť podľa mapy oblasti najväčšieho rozšírenia lesov na svete, ich význam pre človeka a krajinu

          -   Urči podľa mapy oblasti najväčšieho rozšírenia lesov v tropickej oblasti a v oblasti mierneho podnebného pásma. Vymenuj aké druhy stromov rastú v jednotlivých oblastiach.

          2.4.   Opísať ako negatívne môže pôsobiť vyrúbanie lesov na krajinu v rôznych oblastiach sveta

          -   Porozmýšľaj ako sa zmenia ostatné zložky krajiny po zničení lesa.(strata úkrytu pre zvieratá, dreva pre človeka, vodná a veterná erózia, znížená tvorba kyslíka, nedostatok vody).

          2.5.   ÍUviesť príklady priemyselných komplexov na svete a ako vplývajú na krajinu svojou stavbou a činnosťou v rôznych oblastiach sveta

          -   Vymenuj najväčšie priemyselné komplexy na svete a uveď ako sa mení krajina v dôsledku výstavby závodu a v dôsledku prevádzky závodu.

          2.6.   ÍOpísať ako negatívne pôsobí poľnohospodárska výroba na krajinu rastlinnou a živočíšnou výrobou v rôznych oblastiach sveta (nevhodné pestovanie plodín, spásanie trávy dobytkom, vypaľovanie lesa)

          -   Vymenuj významné poľnohospodárske oblasti vo svete a opíš ako negatívne môže vplývať na krajinu plantážnictvo, nomádsky chov dobytka, využívanie umelých hnojív a chemických látok.

          2.7.   ÍUviesť príklady veľkomiest na svete a ako negatívne vplývajú na krajinu

          -   Vymenuj päť veľkomiest a uveď, v ktorých štátoch sa nachádzajú. Opíš ako vplýva veľkomesto na ostatné zložky krajiny.

          3.   Globálne ekologické problémy

          3.1. ÍUviesť predpoklady vzniku ozónovej diery, kyslého dažďa, skleníkového efektu a opísať ich vplyv na krajinu a človeka

          -   Na jednoduchých príkladoch vysvetli vznik ozónovej diery, kyslých dažďov a skleníkového efektu a aký vplyv majú na krajinu a na zdravie človeka.

          -   Uveď príklady oblastí na Zemi, v ktorých sa prejavujú.

          4.   Ochrana životného prostredia

          4.1.   Uviesť možnosti ochrany životného prostredia, uviesť význam národných parkov a ochrany rastlín a živočíchov

          -   Zakresli do štyroch obrázkov premenu krajiny: krajina pred príchodom človeka, krajina objavená človekom, zničená krajina, obnovovaná krajina.

          4.2.   Vymenovať tri svetové národné parky a národné parky na Slovensku

          -   Vymenuj ľubovoľné národné parky vo svete a národné parky na Slovensku.

          5.   Životné prostredie v miestnej krajine

          5.1.   ÍUviesť príklady znečisťovania životného prostredia v miestnej krajine a možnosti ochrany a tvorby životného prostredia

          -   Uveď všetky aktivity, ktoré je možné uskutočniť v miestnej krajine na ochranu krajiny a životného prostredia.

          -   Použi mapy tvaru povrchu miestnej krajiny, ciest a využitie krajiny a navrhni lokalizáciu aktivít, napr. lyžiarske stredisko, požiarna stanica, mestský park, priemyselný závod a pod.

          -   Zhodnosť, či aktivity lokalizované v miestnej krajine sú v súlade s ochranou životného prostredia a tvorbou krajiny.

           

          Odporúčania na využívanie štandardov

          Vzdelávací štandard bude vo vzdelávacom procese plniť viacero funkcií. Najdôležitejšou je jeho regulatívna funkcia pri riadení vzdelávacieho procesu učiteľom. Tým, že stanovuje základné učivo a požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov, pomáha učiteľovi stanoviť si vopred priority určené štandardom.

          Vzdelávací štandard by mal slúžiť Štátnej školskej inšpekcii pri zisťovaní dosiahnutej úrovne vzdelania v jednotlivých školách, pretože v štandarde je určené, ktoré požiadavky žiak môže zvládnuť po prebratí určitého tematického celku a ktoré až po absolvovaní celého kurzu.

          Vzdelávací štandard môže okrem učiteľskej verejnosti využívať vedenie školy a použiť ich pri internej kontrole vedomostí žiakov, pri príprave didaktických testov.

          Veľký význam by mal mať aj pre predmetovú komisiu, ktorá by sa mala o štandard opierať pri adaptácii pedagogických dokumentov na podmienky školy. Najmä pri vytvorení vzdelávacieho programu geografie miestnej krajiny je potrebná koordinácia činnosti učiteľov v rámci predmetových komisií pri vypracovaní obsahu, systému metód a foriem vyučovania, ktorými žiak získa potrebné poznatky o miestnej krajine.

          V súčasnosti sa mení úloha žiaka vo vyučovaní jeho aktívnejším prístupom k osvojeniu učiva a preto vzdelávací štandard by mal podporiť aj kvalitnejšiu prípravu žiaka na vyučovanie.